Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 32 Odborná komisia, ktorej predsedala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove Mária Poláková, vybrala z celkového počtu 128 návrhov na pamätihodnosti 35 návrhov. Do ko nečného zoznamu sa napokon dostalo len 20. Schválil ich aj mestský parlament 7.decembra . Medzi významné objekty zaradili aj evanjelický mestský cintorín. Išlo o najstaršiu časť mestského cintorína. Kvalitou historických náhrobkov zachovával veľkú výpovednú hodnotu o histórii mesta a kultúre jeho obyvateľov. V zozname boli aj ďalšie objekty na Plzenskej, Štefánikovej, Moyzesovej, Sládkovičovej aj Vajanského ulici. Medzi ne sa zaradil aj funkcionalistický objekt Gymnázia sv. Moniky na Ulici Tarasa Ševčenka. Ku kombinovaným dielam človeka a prírody patrilo ginko dvojlaločné, ktoré dominovalo Záhrade umenia, aj prešovský platan, ktorého koruna sa rozkladala nad Floriánovou bránou. Strom vysadený v závere druhej tretiny 19. storočia meral pri pni viac ako 950 centimetrov. Hodnotným bol aj lesný komplex okolo bývalých mestských kúpeľov na Cemjate. Bula Relata Semper a Listina Františka - originály historických listín, boli tiež zaradené do zoznamu hnuteľných pamätihodností. Medzi nehnuteľné pamätihodnosti patrili: 49. rovnobežka severnej zemepisnej šírky vyznačená antikorovým pásom, ktorá prechádzala historickým centrom mesta, ďalej pamätné dni ako 2. júl 1995, keď Prešov navštívil pápež Ján Pavol II., alebo 7. november 1247, teda deň prvej písomnej zmienky o meste , ale aj 28. január 1299, keď kráľ Ondrej III. udelil Prešovu mestské privilégiá. Do históri e Prešova sa však zapísal aj 6. máj 1887, keď v meste vypukol požiar s najtragickejšími následkami. Zhorelo takmer celé mesto, kostoly, kolégium aj reduta, teda dnešné PKO. Popolom padlo 240 budov a na cintoríne zhoreli všetky krypty a kríže, oheň zhltol dokonca aj všetky gaštany na Hlavnej ulici. Zomrelo 7 Prešovčanov a 100 bolo ťažko zranených. Celková škoda presahovala 2 milióny zlatých a týmto požiarom sa zaoberal aj uhorský snem. Do zoznamu bol zaradený aj 20. december 1944, teda deň bombardovania Prešova. Z 2 050 domov ostalo len 350 nepoškodených. Bomby zasiahli aj budovu gestapa na Konštantínovej ulici, kde bolo väzenie. Zahynulo tam 120 väzňov. Počet ľudských obetí nebol presne známy, oficiálne bolo pochovaných 140 osôb. V Prešove vyhodnotili najkrajšie balkóny. V kategórii individuálna bytová výstavba zvíťazila mladá rodinka s troma deťmi s balkónom na Lidickej ulici. Do súťaže sa zapojil aj primátor. Mesto vyhlásilo súťaž o najkrajší balkón a najkrajšie okno pod názvom Keď rozkvitne Prešov ešte v máji v troch kategóriách - individuálna bytová výstavba (rodinné domy), sídlisková zeleň a historické centrum mesta. Rodine Zlackých zo Solivaru 16.decembra odovzdal primátor prvú cenu. Na víťaznom balkóne bolo v lete 60 červených muškátov. V kategórii sídlisková zeleň vyhrala rodina Bačovcov na Sekčove, v historickej časti mesta získala prvenstvo rodina Urdovcov. Budova bývalej Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove bola v decembri znovu otvorená. V zrekonštruovanom objekte budovy „starej mestskej školy“ na Hlavnej ulici č.139 sídlilo Inovačné partnerské centrum. Z pôvodnej knižnice ostala v budove na prízemí len čitáreň a sídlo Britskej rady. Projekt IPC bol schválený v roku 2007. Nórsky finančný mechanizmus naň prispel sumou 555,5 -tisíc eur, zvyšnú sumu z celkových nákladov 1,57 milióna eur uhradil PSK. Okrem Inovačného partnerského centra mali byť vo vynovenej budove aj reprezentačné priestory Prešovskéh o samosprávneho kraja.