Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 26 vydieral slušných ľudí vlastníctvom cintorína, ktorý by mal byť už určitou oázou slušnosti," skonštatoval víťazos lávne primátor. Rozhodnutie potvrdil aj hovorca prešovských súdov Michal Drimák. Okresný súd Prešov určil, že žalobca - mesto Prešov, je vlastníkom predmetných parciel pri cintoríne a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Genéza spo ru o pozemky na cintoríne medzi mestom a firmou podnikateľa Petra Jarkovského siahala ešte do septembra roku 2006. Vtedy dal podnikateľ zatarasiť vstup na mestský cintorín. Tri betónové stĺpy postavil cez noc pred vstupnú bránu a umiestnil tam tabuľu s nápisom: Zákaz vstupu, súkromný pozemok. Ľudia, ktorí chceli ráno vojsť na cintorín od Duklianskej ulice sa k hrobom nebohých nedostali. "Cintorín je na súkromnom pozemku spoločnosti Cartes a ľudia tam nemajú čo robiť," povedal vtedy Jarkovský. Dodal, že ide o pozemok od chodníka v rozlohe jedného hektára. Mesto dalo ešte v ten deň pomocou žeriavu zátarasy odstrániť. O rok neskôr, v júli, zatarasil vstup na cintorín dodávkou. Jarkovský sa o podobné kúsky postaral aj na iných miestach. Niekoľkokrát postavil na cestu v priemyselnej zóne v metropole Šariša rampu. Bránil tak prejazdu áut a spojom mestskej hromadnej dopravy. Pozemok na cintoríne Jarkovského firma kúpila vraj od bývalej vlastníčky. Mestu ich núk al za výmenu za pozemky v meste alebo za 33,3 eura (tisíc korún) za m², čo dovedna predstavovalo 33 333 eur (10 miliónov). To mesto odmietlo a podalo na súde žalobu. V zásade argumentovalo tým a bolo to aj preukázané, že kedysi dávno tento cintorín bol riadne vykúpený aj zaplatený. Len vlastnícke právo nebolo vložené do katastra. Ďalšie kúpy od fiktívnych dedičov boli považované za neplatné, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s morálkou, pretože išlo o verejný záujem. Tieto prevody všetky realizovali firmy blízke pánovi Jarkovskému. Rozhodnutie súdu považoval primátor za isté zadosťučinenie. Vysporiadanie sa so spomínaným podnikateľom totiž bol jedným z jeho predvolebných sľubov. Konanie podnikateľa, keď postavil zátarasy na cintoríne, považoval primátor za akt nechutný voči piete a úcte k zosnulým, aroganciu a spôsob vydierania slušných ľudí. Podľa Hagyariho Jarkovský pozemok na cintoríne kupoval cez dražbu a všetky firmy, ktoré to kupovali, boli jeho. Súd konštatoval, že za všetkými firmami stojí priamo alebo nepriamo on. To znamenalo, že išlo o obchádzanie zákona. Správu o výhre na súde prijali Prešovčania s úľavou. Mesto Prešov viedlo niekoľko súdnych sporov voči firmám ponikateľa Jarkovského. Ten sa vyjadril, že voči spomínanému rozhodnutiu súdu sa určite odvolá. Sochár Ladislav Gajdoš obvinil Prešovskú univerzitu z neobjektívneho vyhodnotenia výberu sochy k výročiu Nežnej revolúcie. PU sa bránila. Pamätník Prešovská sloboda, ktorý mal stáť pri univerzite na Ulici 17. novembra, mal postaviť Jaroslav Drotár a podľa univerzity zaslúžene. Pamätník Prešovská sloboda mal byť vysoký dva a pol metra a vyrobený z bronzu. Svoje miesto mal vyhradené na pravej strane pred vstupom do hlavnej budovy PU na Ulici 17. novembra. Slávnostné osadenie sochy sa očakávalo v období 20. výročia Nežnej revolúcie. Rektor PU René M atlovič na tlačovej besede 8. apríla nevyvrátil tvrdenie, že uprednostnili kandidáta, ktorý pôsobí na pôde PU. Zdôraznil, že dali najavo, že budú radi, keď sa do súťaže zapoja študenti a pracovníci PU. No nakoniec sa rozhodli, že sa otvoria aj pre vonkajšie prostredie. Prirodzene, ak by z vonkajšieho prostredia prišiel vysoko kvalitný návrh, tak by bezpochyby získal podporu komisie. Podľa rektora, jedného z členov komisie, bol najlepší návrh maliara a pracovníka PU Jaroslava Drotára. Podľa názoru vedenia fa kulty sa neprihlásil vhodný kandidát z prostredia mimo PU a boli radi, že bude vo vysokoškolskom areáli výtvarné dielo tvorivého pracovníka, ktorý bol členom akademickej obce. Prečo nedostali písomné vyjadrenie o výsledkoch zúčastnení sochári? Výsledky vyhlásili okamžite v médiách a považovali to za primeraný spôsob informovania aj jednotlivých autorov. Samotnej súťaže sa zúčastnili piati sochári. Trojčlenná porota bola zložená z rektora Reného Matloviča, prorektora PU Petra Kónyu a primátora Pavla Hagyariho. Podľa umelca Ladislava Gajdoša sa víťazný návrh "absolútne nehodí k architektúre okolia". Takisto očakával verejnú prezentáciu diel pred komisiou. Rozpočet na sochu bol 33 - tisíc eur. Sochu financovalo výlučne mesto Prešov. Aj prešovskú radnicu zakreslili 24.apríla do mapy. Išlo o voľne dostupnú mapu celosvetovej siete Open Free Map. Na spôsob Wikipédie ju tvorili ľudia cez GPS navigáciu a bola voľne dostupná na webovej stránke. 9.mája získali Cenu primátora mesta mažoretky WITCHES Slovakia, ktoré zastupovala pri preberaní ceny Jana Imrichová, manažérka kultúry PKO.