Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 122 roku 1949 sa začal pohon na rehoľníkov a aj páter Lukáš bol odstavený z pastorizácie. Manuálne pracoval na stavbe Nosickej priehrady, neskôr ako príslušník PTP (pomocné technické prápory, kde "vojenčili" nepohodlné osoby voči režimu). Po tri a pol roku prišiel do civilu, ale namiesto kňazského rúcha si musel obliecť montérky v Kovospracujúcom podniku v Prešove. Dop lnil si vzdelanie a prešiel do ZPA. Do duchovnej služby bol znovu povolaný v roku 1971, keď sa stal kaplánom v Prešove. V rokoch 1975 - 1990 bol správcom farnosti Bajerov. Neskôr sa vrátil do Prešova, kde pôsobil ako definítor rehole. "Páterko", ako ho mnohí dôverne oslovovali, bol známy svojím úprimným prejavom, jeho omše v prešovskom františkánskom kostole bývali vždy zaplnené. Stal sa laureátom Ceny mesta Prešov za rok 2000. "My vykonávame v duchovnej sfére to, čo je naším poslaním. Vedieme ľudí k poctiv ej, statočnej robote, aby žili v domácnosti, ako sa patrí, aby vychovávali svoje deti," povedal po obdržaní ceny Lukáš Vrábeľ. Hoci sa v minulosti on osobne i celá rehoľa ocitli pod tlakom komunistického režimu, nebral to ako krivdu: "To, čo sa s nami dial o, som nepovažoval za krivdu. Cítili sme sa síce poškodení v tom zmysle, že sme nič neurobili, pociťovali sme to ako veľkú krivdu a nespravodlivosť, ale inak, čo sa týka práce, som z roľníckej rodiny, tak mi to nerobilo problém. Ba naopak. Mladí chlapci, k torí k nám prišli z rôznych reholí, to boli také cintľavky. No dostali lopaty a vyrástli z nich poriadni chlapi, získali celkom nový náhľad, než mali v reholi. Začali rozumieť i obyčajným ľuďom, ich problémom, a potom sa vynikajúco uplatňovali v pastorizác ii." Posledná rozlúčka, spojená so zádušnou svätou omšou, bola 2.novembra. Predstavitelia Rehole menších bratov františkánov a najbližší príbuzní na rozlúčke s týmto výnimočným františkánom odkázali: "Jeho dušu odporúčame do rúk nášho sv. otca Františka a do modlitieb všetkých, ktorí mali tú česť sa s týmto veľkým Božím človekom poznať." Páter Lukáš Ladislav Vrábeľ bol pochovaný na cintoríne v Prešove-Nižnej Šebastovej. V zariadení pre seniorov Harmónia na prešovskej Cemjate bolo 9. novembra veselo. Konala sa oslava 101. narodenín jednej z obyvateliek tohto domova dôchodcov. Pani Gizela Duždová bola obyvateľkou zariadenia pre seniorov na Cemjate od apríla 2009. Predtým bývala v neďalekom Veľkom Šariši. Nemal sa už kto o ňu postarať, ani jej zdravotný stav nebol najlepší, takže si zvolila pobyt v tomto zariadení. Pani Gizela mala šesť detí, ani jedno z nich už nebolo nažive. Prežila aj svojich dvoch manželov. Stojedenročná babka mala aj 30 vnúčat a 36 pravnúčat. Napriek vysokému veku bola stále čiperná. Okre m vedenia radnice oslávenkyni gratulovali aj jej terajší susedia z domova dôchodcov. Pripravili pre ňu aj krátky program s básničkami a pesničkami. Najväčším celoživotným koníčkom pani Gizely bolo šitie. Vari nebolo aktívneho športovca v Prešove, ktorý by sa nebol stretol v druhej polovici minulého storočia s jeho menom. MUDr. Belo Klepsatel sa narodil 22.novembra 1919 v Bardejove a v roku 2009 oslávil svoje deväťdesiate narodeniny. Už ako prešovský gymnazista sa venoval viacerým športom. Počas štúdia med icíny v Bratislave bol členom vysokoškolského klubu v atletike (VŠ Bratislava). V jeho drese získal niekoľko majstrovských titulov, vytvoril rekordy v behu na 100 m a v skoku do diaľky. V slovenských tabuľkách rokov 1939 – 1944 figuroval v behu na 100 m vždy prvej desiatke, v skoku do diaľky bol však suverénne najlepší. Jeho osobné rekordy (11,2 s a 693 cm) boli na európskej úrovni. A to mu ešte neuznali v Miláne a vo Viedni dosiahnuté výkony 10,9 s a 712 cm. Po promóciách a krátkom pôsobení v Košiciach a Spišskej Sobote prišiel v roku 1953 do Prešova. Tu založil oddelenie telovýchovného lekárstva, ktoré sa mu stalo celoživotným poslaním. To bol začiatok jeho medicínskej, organizačnej a funkcionárskej cesty. Na nej bol 25- ročný primariát oddelenia telovýchovného lekárstva, 24- ročný na fyziatricko - rehabilitačnom oddelení (tiež ním založenom), 16 rokov pôsobenia ako rehabilitačného lekára. Okrem ambulantnej a riadiacej činnosti zabezpečoval MUDr. Belo Klepsatel po zdravotnej stránke množstvo telovýchovných a športových podujatí. Pôsobil aj ako lekár futbalistov Tatrana Prešov. Za tieto a ďalšie (nemenované) humánne aktivity sa mu dostalo množstvo štátnych i športových uznaní a vyznamenaní. 21.decembra mu primátor Pavel Hagyari odovzdal Cemu primátora mesta. 27.novembra sa uskutočnilo slávnostné spomienkové zhromaždenie pri odhalení pamätnej tabule známej prešovskej osobnosti prof.arch.Martina Brezinu pri príležitosti 100.výročia jeho narodenia.