Kronika mesta Prešov rok 2009

Kronika mesta Prešov 2009 121 Vo veku nedožitých 79 rokov zomrel 3.augusta divadelný a filmový herec Andrej Šilan. Jeho dlhoročná umelecká kariéra bola spojená s činohrou Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde prišiel v roku 1955. Predtým pôsobil v divadlách vo Zvolene a Martine. Slovenskí diváci si ho najviac pamätali z dvojdielnej kultovej komédie Juraja Jakubiska Nevera po slovensky, kde hral jedného z troch záletníkov Hurdiša. V DJZ ho režiséri dlho obsadzovali pre jeho sympatický vzhľad do postáv milovníkov. Neskôr sa presadil v charakterovo aj typovo značne rôznorodých úlohách. Nebol mu cudzí an i komediálny a veseloherný žáner. Jeho poslednou premiérou bola vo februári 2008 Gogoľova Ženba, kde ho obsadil do postavy nápadníka pani Agáty Aňučkina režisér Svetozár Sprušanský. Andrej Šilan si zahral aj vo filmoch Pásla kone na betóne, Poéma o svedomí I., II., Komunisté, Hľadači svetla a Pokorené rieky. Andrej Šilan sa narodil na poľskej strane Tatier 16. septembra 1930 v Jurgówe. So svojim o rok starším bratom Jánom, známym hercom a režisérom, dlho spoločne pôsobili v prešovskom DJZ. 4.augusta oslávi l 60.narodeniny dlhoročný futbalový funkcionár, bývalý predseda FC Tatran Prešov, licenčný agent FIFA Vladimír Varga. Venoval sa aj práci vo zväzových orgánoch, bol tiež členom rady SFZ. 26.septembra oslávil 80.narodeniny skvelý hádzanársky tréner Ladislav Šesták. S hádzanármi Prešova získal po 5 strieborných a 3 bronzových medailách v sezóne 1968/69 prvý titul majstra Československa. Titul neskôr získal aj s ČH Bratislava. Pôsobil aj pri reprezentačnom mužstve na MS v roku 1961 a OH 1972, kedy získali hádzanári strieborné medaily. Bol vysokoškolským pedagógom. Stopäťdesiat rokov uplynulo v októbri od vzniku prešovského žrebčinca, ktorý pred 40 rokmi presťahovali do Veľkého Šariša. Počas privatizácie ho takmer úplne zlikvidovali. Iba zázrakom sa podarilo v tedajšiemu majiteľovi zachrániť staré plemenné knihy. Z tých sa dalo vyčítať, aké chýrne a vzácne kone odtiaľ pochádzali. Medzi nimi aj kôň Hektor prezidenta Masaryka či Nestor - víťaz Veľkej pardubickej. Najprv to bol vojenský žrebčinec, neskôr plemenársk y podnik. Zriadili ho v Prešove - na Huštaku, neskôr presťahovali do susedného Veľkého Šariša. Kedysi ho považovali za národný klenot. V časoch privatizácie ho však nešetrne zlikvidovali. Vojenský žrebčinec založili ešte v roku 1859 za účelom produkcie pl emenitby pre celé Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu. Zabezpečoval kone pre vojsko. Každý z nich musel prejsť chovným zvodom. Chovali sa tu vtedy kone najmä stredného typu, vhodné pre armádu. Ľahšie, rýchlejšie. Využívali ich väčšinou husári. Chov začal s vy še stovkou týchto ušľachtilých zvierat, od vzniku žrebčinca do konca druhej svetovej vojny odchovali 893 žrebcov. Počas celej doby jeho trvania až do privatizácie 1900 žrebcov. Zo zachovaných kníh bolo možné zistiť, že v spomínanom zariadení chovali anglické i arabské plno i polokrvníky, angloarabov, noniusov, lipicanov, huculov, tri kladrubské kone a piatich oslov. Kone z prešovského chovu žali úspechy po celom svete. 4.októbra uplynulo 25 rokov od otvorenia planetária v Prešove. Bolo to tretie planetárium na Slovensku. Kruhová projekčná miestnosť planetária mala 10 m priemer a kapacitu 68 miest. 15.októbra oslávil 75.narodeniny prof. Michal Belej, bývalý basketbalista, atlét, hádzanár, telovýchovný pedagóg a tréner. Bol akademickým funkcionárom a prorektorom UPJŠ. Prešovský park kultúry a oddychu oslavoval 50.výročie. Pri tejto príležitosti sa 15.októbra krstila kniha Polstoročie kvalitnej kultúry. Krstilo sa omietkou, ktorá popadala z PKO. Krstnými rodičmi boli hudobník Peter Lipa a riaditeľ PKO v Prešo ve Emil Chlapeček. Kniha bola plná fotografického a obrazového materiálu. Dokumentovala vývoj histórie inštitúcie od jej založenia v októbri 1959. Peter Lipa potešil prítomných nielen krstom publikácie, ale aj spevom. Na pódiu sa predstavil aj saxofonista Mário "Gapa" Garbera. PKO vydal špeciálne k výročiu niekoľko mincí. Jedna sa dražila aj priamo na oslavách. Vo veku 85 rokov zomrel 26. októbra v Prešove páter Lukáš Ladislav Vrábeľ. Výnimočný duchovný františkánskej rehole sa narodil v Nižnej Šebastovej. Ako rehoľník slúžil Bohu vyše 68 rokov, ako kňaz 60. Ako šestnásťročný vstúpil do rehole sv. Františka v Trnave. Krátko po kňazskej vysviacke v