Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 94 3. DIVADLO A FILM Najslávn ejšiu hru klasika ruskej drámy Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Ženba o ťažkostiach s vý dajom panny Agáty uviedlo Divadlo Jonáša Záborského v premiére 1.februára . Na diváka čakal vtipný príbeh, komické situácie a bonmoty, r adosť z hry a groteskný úškľab. Jednod ucho, príjemne pohodový divadelný večer v spoločnosti komediálneho nasadenia hercov. Herecký koncert protagonistov prešovského DJZ pripravili Jožo Stražan, Kveta Stražanová, Boris Srník, Ľudmila Dutková, Peter Lejko, Dušan Brandys, hosťujúci Andrej Šilan, Stanislava Pázmányová a Peter Krivý. Hru upravil a s hercami DJZ naštudoval režisér Svetozár Sprušanský. V sále PKO - Čierny orol sa v polovici februára odohralo predstavenie Don Quijote podľa Sancha. Flamenco- muzikál bol naspievaný v španielčine, dialóg y boli vedené po slovensky. Do predstavenia autori zakomponovali aj prvky čierneho divadla. Príbeh bol postavený na humornom pohľade sluhu Sancha Panza, ktorý ako kronikár hovorí o svojom pánovi. Toto predstavenie v sebe ukrývalo odkaz pre mladých. Klasick ý román sa stal symbolom čistoty duše. Myšlienka predstavenia bola pre ľudí, ktorí sa snažili dosiahnuť nemožné. Sancha Panzu si zahral Ivan Vojtek, t anečné kreácie predviedla tanečná skupina Remedios z B ratislavy, ktorá sa špecializovala na tvorbu a interpretáciu hudby inšpirovanej andalúzskym folklórom. O choreografiu sa postaral Ramón Merzinéz zo Španielska. V sále PKO - Čierny orol malo 25.februára premiéru divadelné predstavenie Džezový večierok. Uviedlo ho nové Divadelné štúdio na Hlavnej, ktoré vzniklo v PKO. Hudbu predstavenia Džezový večierok pripravil Bernard Herstek, pod scenár a réžiu sa podpísal Vladimír Šmihula. Chcel nadviazať na tradíciu štúdiového divadelníctva, objavovať talentovaných hercov i autorov, ako aj oprašovať niektoré prešovské v eci. Zamerať sa chceli na "genius loci" Prešova. Prvé predstavenie bolo inšpirované Fitzeraldom a išlo o dramatizáciu dvoch poviedok o sklamaniach a nenaplnených túžbach. Džezový večierok plánovalo PKO uvádzať raz mesačne. Začiatkom marca sa v Prešove konala filmová prehliadka dokumentárnych filmov Jeden svet. Na ôsmom ročníku akcie bolo predstavených 33 filmov v siedmich sekciách: Máte právo vedieť, Democracy report, Globalizácia - víťazi a porazení, Rómovia medzi nami, Ženským hlasom, Strety a stretnuti a kultúr, Jeden svet deťom - šťastné detstvo. Medzi filmami bola aj izraelská snímka Most cez Wadi, ktorá zvíťazila v diváckom hlasovaní počas bratislavskej časti festivalu. Za ústredné motívy svojich dokumentárnych filmov si tvorcovia zvolili problematiku nepokojov, revolúcií, predsudkov, národnej identity, diskriminácie, globalizácie, chorôb, obchodov so ženami či problému nerovnosti. Divadlo Alexandra Duchnoviča 11.marca uviedlo novú divadelnú hru Dobropis. Režisérom predstavenia bol Blaho Uhlár. Jeho poslednou inscenáciou v Prešove bol Prelud. „Táto hra je o nápadoch, ktoré rozvíjame s hercami. Niekedy to ide aj na nervy," povedal režisér. Herci a režisér sa dohodli, že pri tejto hre budú hovoriť málo textov, aby to bolo skôr predstavenie, že sa vám niečo sníva. "Ide o voľné predstavy a o veľa hudby. Táto hra je náročnejšia na výtvarnú zložku. Všetko sa zaznamenáva a formuluje sa do skoro ustálenej podoby," uviedol režisér. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove uviedlo 4.apríla premiéru tragikomédie Istvána Örkénya Mačacia hra. V hlavných úlohách sa predstavili Kveta Stražanová a hosťujúca Ida Rapaičová. Réžiu mal umelecký šéf DJZ Michal Náhlík. "Je to hra o dvoch starnúcich babách. Založená je na konverzácii. Je veľmi dobre vymyslená a napísaná," uviedla Ida Rapaičová. Zároveň skonštatovala, že ju teší, že DJZ siaha po tituloch, ktoré dávajú šance staršej generácii. Keď v roku 1982 uvádzalo DJZ túto hru Istvána Örkénya, mal Michal Náhlík štyri roky. K inscenácií uviedol: "Nepovedal by som, že je to len o starnúcich ženách. Je o láske. Viacerí si myslia, že pre ľudí po šesťdesiatke je láska tabu, takisto sex. Akoby všetko v tomto veku bolo už iba také naftalínové. Pritom sú to ľudia plní citu." Náhlík tiež skonštatoval, že keby Örkény žil, tak by ho presved čil na voľné pokračovanie: "Pred rokom mi zomrela babka. Posledné roky života presedela pri okne a rozprávala sa s mačkou, ktorá chodila okolo. Ona ma inšpirovala. Táto hra má vôňu mojej babky. Aj pani Ida má v inscenácii jej okuliare." Ďalej uviedol, že ten, kto videl inscenáciu Jej pastorkyňa, určite pochopí, že sa snažili