Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 47 2.2 OSTATNÉ UDALOSTI Najväčšia socha Krista v Európe by mala stáť v Prešove. Aspoň tak to tvrdil prešovský primátor Pavel Hagyari na začiatku roka , ktorý vyšiel s touto iniciatívou. Socha Krista mala mať výšku 33 metrov. Primátor bol názoru, že Prešov sa takto značne zviditeľní. Hagyari hovoril, že s myšlienkou vytvoriť pamätník civilizácie a kresťanstva v Prešove sa zaoberal ešte predtým, než sa stal primátorom. So svojím osobným priateľom, bratislavským výtvarníkom Martinom Palom o tejto myšlienke často diskutovali. Výs ledkom diskusií bol hotový zámer. Socha Krista mala mať preto 33 metrov, lebo Ježiš bol ukrižovaný vo veku 33 rokov. Umiestnená mala byť na pozemkoch v blízkosti Kalvárie. S majiteľmi pozemkov na túto tému primátor už hovoril. Finančné náklady spojené so sochou podľa predbežných odhadov činili 15 miliónov korún. Mestský koordinačný výbor KDH v Prešove si zvolil na konci februára novú podpredsedníčku. Stala sa ňou poslankyňa mestského zastupiteľstva Andrea Turčanová. Funkciu predsedu si vo voľbách obhájil Juraj Hreha a funkciu tajomníka Fabián Novotný. Úlohou mestského koordinačného výboru bolo koordinovať činnosť KDH v rámci mesta. Novozvolená podpredsedníčka Andrea Turčanová uviedla, že vo vzájomnej spolupráci s poslaneckých klubom sa budú snažiť presadiť "dobré veci". Spomenula projekt sociálnej informačnej banky. Ďalšou dobrou vecou, ktorú sa neúspešne snažila v zastupiteľstve presadiť, bolo podľa nej 30 -minútové parkovanie v meste zadarmo. Pritom to bolo vo volebnom programe primátora Hagyariho. 1. marca dovŕšil Prešovský večerník 18 rokov. V roku 1990, keď vznikol, sa stal prvým súkromným denníkom v Česko – Slovensku po nežnej revolúcii v roku 1989. 1. marca sa uskutočnilo pri príležitosti MDŽ stretnutie žien z okresu s predstaviteľmi vládnej strany Smeru. Stretnutie sa uskutočnilo v divadle Jonáša Záborského. V Prešove sa 11.marca skončilo dvojdňové rokovanie Združenia náčelní kov obecných a mestských polícií Slovenska. Viedol ho prezident tejto profesijnej organizácie a náčelník prešovskej Mestskej polície Ján Andrejko. Združenie náčelníkov mestských a obecných polícií prerokovalo sedem bodov. Medzi inými sa venovali návrhu Zákona o sociálnom zabezpečení príslušníkov MsP. Zúčastnilo sa ho 14 zástupcov mestských policajtov. Rokovanie v Prešove sa konalo prvý raz. Prešov bol 14. a 15.marca hostiteľom primátorov krajských miest. Na programe stretnutia bola správa o činnosti Združenia primátorov krajských miest K8 za rok 2007, tiež plán na rok 2008. Združenie sa zaoberalo riešením vlastníckych práv k n ehnuteľnostiam delimitovaných zo štátu na samosprávy. Zaujalo odmietavý postoj k návrhu poslaneckej novely stavebného zákona. Združenia K8 v Prešove sa zúčastnil primátor Trnavy Štefan Bošnák, primátor Trenčína Branislav Celler, primátor Žiliny Ivan Harman , primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor, primátor Košíc František Knapík. Prvý deň rokovania bol prítomný aj primátor Nitry Jozef Dvonč a, samozrejme, prítomný bol aj primátor Prešova Pavel Hagyari. Čo sa týkalo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, združenie K8 odmietlo finančnú spoluúčasť miest. Hagyari k tomu podotkol, že tento problém je vypuklý hlavne v Prešove, kde istý podnikateľ skupuje pozemky pod cestami. „Je najvyšší čas toto riešiť, aby mestá neboli vydierateľné," skonštatoval. Podľa Hagyariho by sa vysporiadavanie pozemkov malo riešiť cez pozemkový fond a to tak, aby vlastníci dostali náhradné pozemky alebo sa finančne vysporiadali, ale bez účasti miest. „Majetok sme dostali od štátu, štát by mal niesť aj zodpovednosť," zdôraznil. Ďalšou dôležit ou novelou, ku ktorej primátori krajských miest zaujali stanovisko, bol poslanecký návrh stavebného zákona. Schválenie novely by podľa krajských primátorov prinieslo uprednostnenie záujmov investorov pred verejným záujmom definovaným v územných plánoch miest. Novela nadradzovala záujem investora nad záujem samosprávy, teda nad záujmy obyvateľov miest. V Prešove 19.marca odhalili pamätnú tabuľu ľuďom, ktorí boli počas komunistického režimu zaradení do pomocných technických práporoch. V rokoch 1948 - 54 slúžili PTP ako vojenské tábory nútených prác, kam režim posielal nepohodlných občanov.