Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 118 Na tému Nová vodná kultúra sa na prešovskej radnici na začiatku júla vyjadrova li odborníci z Česka, Talianska a Slovenska. Zmyslom podujatia bolo zverejniť poznatky, ako sa dá zadržiavať dažďová voda v mestskom prostredí a následne ju využiť na ochladzovanie klímy miest v letných extrémnych horúčavách. Mesto Prešov v rámci svojej ka ndidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 malo pripravený projekt B.E.S.T z Prešova pre Európu, ktorý vyzýval na spoluprácu mestá z celej Európy k realizácii vodného programu. Jeho cieľom bolo propagovať myšlienku, že voda je kľúčom k udržateľnej prosperite a rozvoju miest. Ako uviedol zástupca MVO Ľudia a voda Michal Kravčík, Slovensko aj Európa potrebujú príklady, ako predchádzať klimatickým zmenám, ako integrovane riešiť vodný manažment krajiny, aby nedochádzalo k vysušovaniu mestského prostr edia a zároveň , aby mestá nezvyšovali riziká povodní. Presušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života, spôsobuje vysoké teploty a nižšiu vlhkosť ovzdušia, čo spôsobuje alergické ochorenia. Rozvoj sídiel bude podľa Kravčíka možný, ak mestá budú vo svojom prostredí zadržiavať dažďovú vodu. Ambíciou projektu bola zmena postoja ľudí k vode, aby voda ostávala v meste, aby neprispievala k povodniam a zároveň ochladzovala a stabilizovala klímu. Projekt ďalej riešil zvlhčovanie prostredia. Kravčík hovoril o tom, ako nepustiť dažďovú vodu do kanála, ako ju nasmerovať do parkov. Podľa neho najväčšie skúsenosti v tejto oblasti má bývalý Západný Berlín, ktorý bol v minulosti izolovaný a musel hľadať riešenia na vylepšenie klímy. Preto do Prešova prišiel aj Marco Schmith a Martin Buchholz z berlínskej Fakulty architektúry, ktorí hovorili na tému Technológie využívania dažďovej vody pre zlepšenie klímy Berlína. Michal Kravčík vystúpil s príspevkom Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná Paradigma. Podľa jeho slov vysušovanie mestského prostredia pôsobí ako horúca platňa, ktorá vytláča mraky do horských oblastí. Mraky sa následne vylejú a spôsobujú povodne v hornej časti povodia Torysy, čo v konečnom dôsledku ohrozuje Prešov a prešovský región. Séria rokovaní o protip ovodňových opatreniach pokračovala v novembri aj v Prešove. Povodie Hornádu a Bodvy informovalo mestskú samosprávu o projektovej dokumentácii na štyri stavebné objekty, ktoré by zabránili vylievaniu Torysy na troch úsekoch a Sekčova na jednom. Do projektov ej dokumentácie bola zapracovaná aj požiadavka radnice na dobudovanie cyklistického chodníka v smere Pod Bikoš na Veľký Šariš. Na vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia bolo potrebné upraviť majetkovo - právne vzťahy k pozemkom potrebným na vybu dovanie stavieb protipovodňových opatrení. Priatelia zvierat prevzali v decembri v Prešove útulok pre psov na Dúbrave. Bol to jediný útulok pre psov v meste. Zabezpečoval neveterinárnu starostlivosť a venčenie. Informácie o každom stratenom psíkovi, ktor ého našli, dávali hneď na webovú stránku, aby si ho pôvodný alebo nový majiteľ mohol nájsť čo najskôr. Obyvatelia Prešova vyprodukovali v roku 2008 33 500 ton komunálneho odpadu. Jeho objem sa rok čo rok zvyšoval. Na jedného Prešovčana tak pripadlo 366 ki logramov za rok. Skládky však nemali neobmedzené kapacity, preto bol aj z ekologického hľadiska čiastočným riešením pre obyvateľov aj mesto separovaný zber odpadu. Objem komunálneho odpadu (zmesového), ktorý bol zneškodnený skládkovaním, predstavoval v roku 2008 viac ako 33-tisíc ton. Vyseparovaného bolo 1069 ton, teda z celkového množstva odpadu iba 3,2 %. Na občana to bolo len 11 kilogramov. V komunálnom odpade, ktorý bol uložený na skládku, sa pritom nachádzalo ešte veľké množstvo separovateľných zložiek . Podľa nej sa snažili v koordinácii s príslušnými odbormi mestského úradu hľadať alternatívy zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu ukladaním na skládku. Bolo to možné napríklad využitím technológií, pomocou ktorých sa aj z tohto odpadu dali vyseparo vať recyklovateľné a biologické zložky. Boli však veľmi nákladné a ich zavedenie bolo pomerne časovo náročné. V porovnaní s rokom 2007 sa podarilo v roku 2008 vďaka občanom vyseparovať viac papiera (319 ton), skla (503 ton) , plastov (115 ton), elektroodpadu (103 ton), viacvrstvového kombinovaného odpadu (12 ton), olejov (11 ton), ale menej kovov (6 ton). Zapojenosť obyvateľstva do separovaného zberu celkovo stúpla o 5 % . Podiel zložiek vyseparovaného odpadu na obyvateľa stanovoval Recyklačný fond a smernic a EÚ. Na rok 2010 boli stanovené limity, podľa ktorých by mal každý občan vyseparovať 50 kg odpadu. Recyklačný fond zase stanovil množstevné limity, lebo z neho bola poskytnutá dotácia práve na zavedenie a rozšírenie separovaného zberu odpadu v meste Prešov.