Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 116 Konateľ spoločnosti Kronospan Dušan Šneider reagoval na podnety KDH z zmysle, že k životnému prostrediu pristupujú zodpovedne v plnom rozsahu. Dodal, že meranie nimi vypúšťaných emisií vykonávajú skupiny, ktoré sú na to oprávnené ministerstvom životného prostredia a výsledky merania sa následne aj ministerstvu nahlasujú. Kronospan v tom čase končil významnú etapu v systematickom budovaní závodu priateľského k životnému prostrediu. Spoločnosť Kronospan za desať rokov pôsobenia v Prešove do modernizácie prevádzok investovala 2,5 mld. korún. Ich poslednou minuloročnou investíciou bolo nainštalovanie spaľovacieho zariadenia na biomasu. Kronospan tým ukončil etapu systematického budovania závodu priateľského k životnému prostrediu. Celý proces spaľovania bol riadený a kontrolovaný vlastným riadiacim systémom, tak, aby boli trvalo plnené emisné limity platné v SR. Nové spaľovacie zariadenie uviedli do prevádzky v januári a náklady na túto investíciu boli 22 miliónov korún . Kronospan pokračoval v roku 2007 aj vo výstavbe pásma ochrannej zelene. Spoločnosť vysadila 100 kusov drevín. V spolupráci so Stredným odborným učilišťom Sigord za posledných 6 rokov vysadil Kronospan viac ako 4 400 listnatých a ihličnatých stromčekov a kríkov. Do aktivít súvisiacich so získaním titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 zapojil Prešov aj oblasť novej vodnej kultúry. Radnica sa 18. marca pripojila ku výzve skupiny členov, ktorej cieľom bolo zlepšiť podmienky pre zdravý život v meste. Podľa primátora Pavla Hagyariho kandidatúru na Európske hlavné mesto kultúry sa rozhodli vnímať aj cez vodu. Európska deklarácia Nová vodná kultúra bola podpísaná v roku 2005 a rozpracovaná v Košickom protokole pre vodu. Obidva tieto do kumenty čakali na realizáciu. Prešov chcel zapojením sa do pilotného programu, ktorý pripravila mimovládna organizácia Ľudia a voda dokázať, že bude ekologickým mestom. "Dažďová voda nepatrí do kanála," skonštatoval Michal Kravčík z MVO Ľudia a voda. Zároveň podotkol, že čo sa týka Prešova, tak ročne ide do kanalizácie 7,6 miliónov m ³ daž ďovej vody a Prešovčania za jej odkanalizovanie zaplatia 192 miliónov korún. Pritom vodou sa dá ozdravovať klíma v meste. Na konci marca sa uskutočnilo verejné prerokovanie správy o zámere rozšíriť súčasnú spaľovňu na výkon 20- násobne vyšší. Na stretnutí sa zúčastnilo okolo sto občanov aj odborníkov. V pléne sa našli oponenti, ale aj ľudia, ktorí si chceli dať vysvetliť, nakoľko bezpečné pre mesto a potrebné do budúcnosti je rozšírenie spaľovne nebezpečných odpadov. Tú vlastnila a prevádzkovala prešovská spoločnosť Fecupral. V Prešove pôsobila 14 rokov a do rozšírenia plánovala investovať okolo 300 miliónov. Konateľ spoločnosti Štefan Hanigovský prítomným vysvetlil, že dot eraz spracovali 4 milióny kilogramov odpadov, čo sú asi tri vlaky, ktoré nemuseli skončiť na skládkach komunálneho odpadu a ohroziť tak pôdu, vodu aj ovzdušie. "V Prešove sa ročne vyprodukuje 15,9 ton odpadu a medzi ním je aj veľa nebezpečného, z ktorého my vieme vyrobiť druhotné suroviny a energiu. Je predpoklad, že v budúcnosti bude odpadov ešte viac," tvrdil Štefan Hanigovský. Všetci prítomní odborníci sa k správe o hodnotení zámeru aj vplyvov na životné prostredie vyslovili pozitívne. Podľa ich slov bud e dopad emisií na ľudí a prostredie v okolí minimálny alebo takmer žiadny. Zdôraznil to aj spracovateľ správy Konštantín Pogorjelov či Jaroslav Orel, riaditeľ spoločnosti Eveko z Brna, ktorá podobné technológie už odskúšala v Čechách, ako aj prof. Jaroslav Stehlík z brnenskej strojníckej fakulty. Špecialisti a posudzovatelia sa zhodli aj v názore, že odpad sa čoskoro stane zdrojom paliva. Samosprávny kraj nadregionálnu spaľovňu v územnom pláne schválil už v roku 2004. Otázky z publika sa týkali aj hrozby m ožnej havárie v spaľovni či bezpečnosti prezentovaných filtrov, ale zazneli tiež otázky, ako sa dá využiť získaná energia. Katarína Vrábľová z OZ Priatelia Zeme zdôraznila, že kapacitu 21- tisíc ton ročne považuje za predimenzovanú, podľa nej sa v Prešovsko m kraji produkuje najmenej nebezpečných odpadov. Ľudia sa napokon rozišli bez toho, aby sa z verejného prerokovania urobil nejaký záver. Š.Hanigovský a predkladatelia správy chceli stretnutie uzavrieť hlasovaním, ale zástupcovia mesta nesúhlasili. Pripomie nky ku správe teda oponenti museli predložiť osobitne na posúdenie špecialistovi z Ministerstva životného prostredia SR. Stanovisko rezortného ministerstva spolu s projektom ešte mala posúdiť Inšpekcia integrovaného povolenia v Košiciach, ktorá bola zárove ň stavebným úradom.