Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 115 4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE V polovici februára sa zdvihla vlna odporu proti Fecupralu a zarezonovali hlasy, ktoré chceli chrániť zdravie Prešovčanov. Firma totiž chcela zmodernizovať a rozšíriť kapacitu spaľovne na 21 -tisíc ton nebezpečného odpadu ročne vrátane pridania ďalších nebezpečných látok. Išlo teda o 20 -násobné zvýšenie výkonu. Okrem iného pri spaľovaní malo ísť aj o nebezpečné oleje a PCB lát ky, pri ktorých vznikajú životu nebezpečné dioxíny. Poslankyňa Čížiková sa čudovala, že mesto dalo k výstavbe spaľovne súhlas. Atmosféra si vyžiadala verejnú diskusiu, ktorá sa konala 19.februára. Konateľ Fecupralu Štefan Hanigovský tam prezentoval svoj zá mer. „V Európe sme na 19.mieste medzi krajinami, ktoré spaľujú nebezpečný odpad. Naši susedia majú spaľovňu v každom väčšom meste. Ak ju nebudeme mať, kam dáme zvyšky toluénu, perchlór, trychlór, ropné látky, brusné kaly a podobne, ktoré sa nemôžu ukladať na skládky komunálneho odpadu? Až vtedy by boli pre ľudí nebezpečné," argumentoval konateľ. Pripomenul tiež, že v Prešove sú veľké spoločnosti ako je ZVL alebo Lear, ktoré produkujú množstvo nebezpečného odpadu a musia ho likvidovať. Len na území mesta mal i s firmami uzavretých okolo 400 takýchto zmlúv. Skupina enviromentalistov zo združenia Priatelia Zeme v diskusii vyjadrila svoje námietky. Tvrdili, že v zámere sa vychádza z údajov z roku 2004, kde sa hovorí o produkcii nebezpečného odpadu nad milión ton, pričom už v roku 2006 správa rezortného ministerstva hovorí o 560 tisíckach ton, čo bolo výrazné zníženie. Aj keby dodržali všetky limity, 20-násobným zvýšením by sa rozhodne zvýšila aj produkcia emisií, ktoré dlhodobo pôsobia a majú vplyv na reprodukčný a hormonálny systém ľudí. Naviac, spaľovňa bola príliš blízko obytnej zóny. Priatelia Zeme plánovali dôsledne preštudovať zámer a doručiť svoje pripomienky Ministerstvu životného prostredia SR. Prednosta mestského úradu Jozef Višňovský k zámeru Fecupralu zvýšiť kapacitu spaľovne 21.februára uviedol: „Pôvodné súhlasné stanovisko mestského úradu, ktoré išlo na ministerstvo životného prostredia, radnica stopla. Poslali sme na ministerstvo nové stanovisko. Obsahuje desať pripomienok." Višňovský dodal, že praco vník mestského úradu, ktorý kladné stanovisko vypracoval a poslal na ministerstvo, ho s nikým nekonzultoval a ani nikoho neinformoval, že niečo také ide spraviť. Podľa Višňovského mesto v novom stanovisku pre ministerstvo životného prostredia v prvom rade konštatovalo nevhodnosť lokality. Mesto sa tiež vyjadrilo k tomu, že Prešov ročne produkuje 200 ton nebezpečného odpadu. Fecupral však už pred rozšírením spaľoval ročne 1100 ton nebezpečného odpadu, čo bolo päťkrát viac, ako mesto potrebovalo. Dvadsaťjeden ton nebezpečného odpadu, ktoré chcel Fecupral spaľovať, nevyprodukoval ročne ani Prešovský kraj, ba dokonca ani Slovensko. Na Slovensku vzniklo ročne 9 - tisíc ton nebezpečného odpadu. Pritom v energetickej koncepcii mesta nebola ani zmienka o tom, že Pre šov bude od Fecupralu odoberať teplo alebo elektrickú energiu. Témou tlačovej besedy predstaviteľov KDH na začiatku marca boli emisie vypúšťané do ovzdušia spoločnosťou Kronospan. Uviedli, že ich zámerom nie je Kronospan zlikvidovať, chceli však, aby sa správal zodpovedne. Z Obvodného úradu životného prostredia v Prešove mali informáciu o hodnote formaldehydu vypúšťaného Kronospanom do ovzdušia v množstve 15,6 miligramu na m ³. To vysoko prevyšovalo normu. Problém s exhalátmi sa najviac týkal 30- tisíc občanov sídliska Sekčov a Ľubotíc. Okresný šéf KDH Stanislav Kahanec pripomenul, že Najvyšší súd vyhovel v septembri roku 2007 žalobe občanov a zrušil stavebné povolenie pre firmu Kronospan na rozšírenie výroby. Súd vyhovel podaniu Občianskeho združenia Zdravá obec. Zároveň zaviazal stavebné úrady pri novom konaní zabezpečiť ochranu zdravia a životného prostredia ľudí bývajúcich v okolí prevádzky. Zástupcovia spoločnosti Kronospan koncom minulého roka vyhlásili, že v Prešove investovať do novej výroby plávajúcich podláh nebudú. Nezískali totiž štátnu pomoc v takej výške, akú žiadali. Výrobu chcela spoločnosť umiestniť v Poľsku, svoj závod v Prešove však chcela udržať. Podľa Kahanca bol formaldehyd vypúšťaný Kronospanom nebezpečný aj pri krátkodobom pôsobení p re jeho karcinogénne účinky. Medzinárodnou inštitúciou pre výskum rakoviny bol v roku 2006 formaldehyd zaradený do prvej skupiny nebezpečných karcinogénov s povoleným rozptylom 0,1 miligramov na m³. Na Slovensku bol však formaldehyd v rámci nebezpe čných lá tok zaradený až do štvrtej skupiny, medzi organické pary a plyny.