Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 108 V. INÉ UDALOSTI 1. ARMÁDA Obyvatelia z okolia prešovskej leteckej základne boli roky nespokojní. Prekážal im predovšetkým veľký hluk z vrtuľníkov. Veliteľ leteckej základne Miroslav Korba dal urobiť hlukovú štúdiu, j ej výsledky boli známe vo februári . Hluková štúdia potvrdila, že počas preletov vojenských vrtuľníkov boli prekročené stanovené limity hluku. Napríklad v čase preletu vrtuľníka ponad Nižnú Šebastovú dosiahla hlučnosť hodnotu 80 decibelov namiesto povolených 60 decibelov. V správe sa uvádzalo, že prevádzka letiska môže nepriaznivo vplývať na akustickú pohodu ľudí žijúcich v jeho blízkom okolí, pričom problematickými lokalitami boli okrem Nižnej Šebastovej aj Fintice, Kapušany, Ľubotice, Veľký Šariš a čiastočne Lada. Kauza sa tiahla od roku 1992. Vtedy sa totiž konalo miestne referendum o vybudovaní leteckej základne. Referendum bolo neúspešné, keďže väčšina občanov k urnám neprišla. Vojaci z prešovskej leteckej základne odišli v marci do Kosova. 3.marca sa uskutočnila slávnostná rozlúčka s druhou rotáciou vrtuľníkovej jednotky KFOR. Na nástupe za účasti celej Leteckej základne generálplukovníka Jána Ambruša v Prešove sa s vojakmi, za účasti ich rodinných príslušníkov, rozlúčil veliteľ Vzdušných síl Ozbrojených síl SR Juraj Baránek a veliteľ letiska Miroslav Korba. Vo veku 93 rokov zomrel na začiatku augusta zakladateľ vojenských správ v Prešovskom kraji, protifašistický bojovník, muž, ktorý mal dlhý, ale veľmi pohnutý život - Ján Nič. Rodák z Horných Hámrov na strednom Slovensku Ján Nič takmer na sedem desaťročí spojil svoj život s metrop olou Šariša. Narodil sa rok po vypuknutí I. svetovej vojny. Pred druhou svetovou kataklizmou ako čerstvý absolvent chemickej školy bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby. Časy boli zlé, preto zanedlho po jej absolvovaní nastúpil aj do armády Slovenského štátu, k prešovským delostrelcom. Bojoval v Rusku i Bielorusku. Bol spolubojovníkom a priateľom legendárneho kapitána Jána Nálepku, ale ich osudy sa rozišli po tom, čo z mesta Jalsk kpt. Nálepka odišiel k Červenej armáde. Neskôr sa už ako nadporučík vrátil do Prešova, ale jeho vojenské strasti sa ani zďaleka neskončili. V roku 1944 mal brániť Lubkovský priesmyk, ale po vypuknutí SNP bol zajatý Nemcami a skončil v zajateckom pracovnom tábore Bad- Orb pri Frankfurte nad Mohanom. Ján Nič prejavil nezdol ného ducha a odvahu, keď z vojenského transportu smerujúceho na Balaton nacistom ušiel a z následkov sa začal liečiť v Ružomberku. Prakticky hneď po doliečení vstúpil do 1. č eskoslovenského armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu. Medzitým nacisti zastrelili jeho brata Jozefa, do odboja sa zapojil aj jeho otec. Koniec vojny ho zastihol v Prahe, kde absolvoval vojenskú prehliadku a odtiaľ putoval späť na východ. Ako mobilizačný dôstojník slobodnej Československej armády vytváral vtedajšie okresné vojenské veliteľstvá a sám sa stal vôbec prvým náčelníkom a zakladateľom vtedajšej Územnej vojenskej správy v Prešove. Neskôr už v hodnosti štábneho kapitána pôsobil na Krajskej vojenskej správe. Potom prišli päťdesiate roky a stranícke mlyny zomleli jeho vojenskú kariéru. Nebol členom žiadnych komunistických organizácií, odmietol vstúpiť do KSČ a vzdať sa svojej viery. Musel odísť a vrátil sa k tomu, čo vyštudoval. Vykonával rozbory pôdy, vody pre projektantov stavieb. Ani rok 1989 nepriniesol pre Jána Niča ozajstnú očakávanú zmenu. Muž, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne, bol v zajateckom tábore, dokázal z neho ujsť a prešiel so svobodovcami až do Prahy, nikdy nebol patrične odškodnený. Najlepšie roky života nemohol venovať profesii, v ktorej bol profesionálom par excellence, pretože nezradil svoje presvedčenie a vieru. Napriek tomu podplukovník v. v. Ján Nič nikdy na "svojich" nezanevrel a hrdo sa hlásil k svojmu dielu, vojenským správam v našom kraji.