Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 99 kríkmi či ovocnými stromčekmi bol doslova nával. Väčšina ľudí kupovala sadenice zemiakov, ale aj stromy odborne zaštepené alebo orezané, záhradkári hľadali aj vzácne rady. Najnovšie stavebné materiály, okná, dvere či kotly prilákali tiež množstvo záujemcov. Niektorých na výstavisko prilákala zábava a stánky s občerstvením. Mohli si pochutnať na tradičnej huspenine na prvom "kočonina festivale", ale aj na iných gurmánskych pochúťkach a zaspievať si s Drišľakom. V galérii Átrium otvorili v polovici marca výstavu drevených kostolíkov východného Slovenska. Autorom obrazov bol László Magyar, ktorý mal samostatnú výstavu v Átriu prvýkrát. Celkový počet obrazov, prevažne olejov a pastelov bol 40. Táto výstava poputovala aj do Košíc. László Magyar sa v g alérii Átrium sa po prvýkrát predstavil v roku 2005 svojimi krajinkami a pohľadom na mesto. Do Prešova sa opäť vrátil v máji 2006, aj o rok neskôr, kedy sa opakovane zúčastnil medzinárodných plenérov organizovaných Galériou Átrium a Mestom Prešov. V zadnej časti reštaurácie bol výber z jeho moderny, ktorá dotvárala mozaiku bohatého záberu výtvarníka. Vernisáž 14.ročníka výstavy Zlatý súdok sa uskutočnila ako obyčajne 1.apríla v Šarišskej galérii. Išlo o výber tých najlepších súťažných prác na tému pivo. Do medzinárodnej súťaže prispeli autori z rekordných 34 štátov sveta. Medzi nimi aj humoristi či výtvarníci z takých štátov ako boli Filipíny, Južná Kóra, Fínsko, Estónsko, Austrália, Moldavsko aj Čína. Do súťaže poslalo 425 kresieb 159 autorov. Kým v roku 2007 najviac vtipov o pive poslali českí karikaturisti, nasledujúci rok ich Slováci tromfli. Početné zastúpenie mali aj poľskí, ukrajinskí, nemeckí, bulharskí a čínski autori. Hoci sa námety často opakovali, podľa Fedora Vica sa medzi nimi každý rok objaví aj niečo nové, či u ž v námete alebo vo výtvarnom spracovaní. Odbornej porote, ktorá vyberala tie najlepšie práce, predsedal vysokoškolský pedagóg Tadeusz Blonski a neskrýval potešenie nad tým, že Poliaci poslali nielen veľa kresieb, ale patrili aj medzi najkvalitnejších autorov. Porota tým najlepším autorom odovzdala po vernisáži na pešej zóne štyri hlavné ceny, sedem zvláštnych a trinásť čestných uznaní. Absolútnym víťazom sa stal Henryk Cebula z Poľska. „Pivo mám rád. Táto kresba nebola moja najlepšia, p retože najlepšia ešte len príde," povedal víťaz ročníka. Autor bol ocenený aj vo svojej rodnej krajine. Bol pedagógom, učil výtvarnú výchovu v Poľsku. „Som veľmi rád, že som bol pozvaný aj tento rok. Súťaž ide každým rokom dopredu. Chcel som vidieť umenie a videl som. Každý rok prídu autori s nejakou novou vyjadrovacou technikou a novou myšlienkou," informoval predseda poroty Tadeusz Blonski. Prvú cenu získal Andreas A. Malecki z Nemecka, striebro si odniesla Camilla Tabaka z Poľska, bronz získal Nikolai Ar naudov. Zvláštne ceny dostali Ivan Popovič zo Slovenska, Georgio Giaiotto z Talianska, Leszek Hermanowicz z Austrálie, Pavel Major Vorel z Čiech, Seyram Caferli z Azerbajdžanu, Jindřich Otta zo Slovenska a Roman Kubec z Česka. Soľnobanský čipkársky cech v spolupráci s Komunitnou nadáciou Prešov usporiadal putovnú výstavu Šoľnobanskej čipky pod názvom Baňaska čipka še procídiruje. Vernisáž výstavy bola 3.apríla v Ruskom dome v Prešove. Výstava trvala do 24.apríla. Soľnobanská čipka vznikla v jednej z častí mesta Prešov, v Solivare, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli. Solivar bola pôvodne samostatná obec, ktorá vznikla z troch malých dedín - Šváby, Solivar a Soľná Baňa. Muži pracovali v bani. Táto práca však nepostačovala na to, aby rodinu uživila p o celý rok a tak si ich ženy začali privyrábať paličkovaním. Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine. Na výstave boli rôzne obrusy a obrúsky, čepce a čepcové vzory. Zaujímavosťou bol rám na zrkadle s viacerými vzormi čepcovej čipky. Vystavené boli aj súťažné práce. Žltozelený stolík symbolizoval jarné sviatky. Išlo o spracovanie starej pôvodnej čipky. Vystavené pavúky boli ilustračnou prípravou do knihy Rozprávky o Soľnej bani. Na výstave bola predvádzaná aj samotná práca. "Výst ava je putovná, ale nie každá výstava bude celkom iba naša. Spolupráca s inými ľuďmi a cechmi je stále zaujímavá," informovala členka cechu Jana Frajkorová. V cechu bolo 23 žien, dvaja chlapi a šesť dievčat. Stretávali sa raz do mesiaca. "Prekresľujeme st aré vzory, paličkujeme. Snažíme sa vrátiť ku starým koreňom a vedieme k tomu aj mladých. Táto práca je pekná a precízna," povedala čipkárka Barbora Šimková. V cechu sa robili aj rekonštrukcie starých vzorov a čipiek. "Keď sa prestali nosiť kroje, prestalo sa aj čipkovať. Ale ľudia mohli robiť a využívať čipku aj dnes, pretože je aj pre dnešného človeka," povedala J.Frajkorová. Členky ce chu chodili so