Kronika mesta Prešov rok 2008

Kronika mesta Prešov 2008 95 premostiť ju do inscenácie Mačacia hra: "Tak scénograficky, ako aj kostýmovo a výtvarnícky. Aj hudbou. Kým Jej pastorkyňa mala bielu scénu, Mačacia hra má modrú." Zároveň povedal, že s Kvetou Stražanovou má plány aj do budúcnosti, lebo je málo takých talentovaných herečiek na Slovensku. Náhlík si tiež vážil , že ponuku do hry prijala Ida Rapaičová: "Je o nej všeobecne známe, že si vyberá. Som rád, že sa nám podarilo dať dokopy na scéne tieto dve vynikajúce herečky." O Divadle Alexandra Duchnoviča sa hovorilo na stretnutí ukrajinských a slovenských predstaviteľov na pôde PSK . "Ukrajinská strana deklarovala oprávnenú výhradu vo vzťahu k DAD. Divadlo už dlhé roky neurobilo ani jedno predst avenie v ukrajinskom jazyku, pritom má vo svojej zriaďovateľskej listine, že napĺňa aj požiadavky ukrajinskej menšiny," uviedol predseda PSK Peter Chudík. Jeho slová potvrdila aj veľvyslankyňa Ukrajiny v SR Inna Ohnivec. Ešte v čase, keď bola generálnou ko nzulkou Ukrajiny v Prešove, podpísala o tomto zmluvu s riaditeľom DAD. Ukrajinská strana teraz chce la, aby sa táto zmluva naplnila. Župan Chudík prisľúbil, že problém otvorí na zasadnutí Zastupiteľstva PSK 15.apríla . Zriaďovateľom DAD bol PSK. Ako uviedol riaditeľ DAD Marián Marko, divadlo reagovalo na požiadavky publika. "Posledná inscenácia naštudovaná v ukrajinskom jazyku bola Ukradnuté šťastie, od ukrajinského autora Ivana Franka," povedal M. Marko s tým, že hra bola neúspešná a začal byť o ňu záujem až p otom, čo bola nanovo naštudovaná v rusínčine. "Divadlo vychádza z potrieb regiónu. Rusínsky jazyk je zrozumiteľný aj pre Ukrajincov, aj pre Slovákov, nielen pre Rusínov. Rozumie mu aj české publikum, keďže v Čechách pravidelne hosťujeme." Po ťažkej ch orobe zomrel 10.apríla prešovský herec a tribún Nežnej revolúcie Mikuláš Laš vo veku 74 rokov. Mikuláš Laš sa narodil 26.novembra 1933 v Bajerovciach (okres Sabinov). Od skončenia školy až do odchodu na penziu pôsobil ako člen činohry Ukrajinského národnéh o divadla, teda dnešného Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Nebol známy len ako divadelník, ale aj ako hráč stolného tenisu. V tomto športe dosiahol viacero úspechov. Zahral si aj v niekoľkých filmoch, napr. Pásla kone na betóne, Anjel milosrdenstva či Konfident. Rozhlasoví poslucháči ho zasa poznali ako kuma Diňu z besedy Kmotrovcov. Do histórie Prešova sa však Mikuláš Laš (niekedy uvádzaný aj ako Ľaš) zapísal najmä ako tribún novembrových udalostí roku 1989. 28.mája odhalili na priečelí DJZ pamätnú tabuľu Martinovi Brezinovi, zakladateľovi slovenskej scénografie, pedagógovi a šéfovi výpravy DJZ. Divadlo Jonáša Záborského ukončilo svoju 65.divadelnú sezónu premiérou muzikálovej rozprávky Šialene smutná princezná. Slávna filmová rozprávka prišla prvý raz na slovenské divadelné dosky. Premiéra bola 1. júna v nedeľu počas Dňa otvorených dverí v DJZ. Muzikálovú rozprávku Šialene smutná princezná režíroval umelecký šéf DJZ Michal Náhlík. Rozprávku aj preložil a upravil. Hudbu k muzikálu zložil Ján Hammer ml., texty piesní Ivo Fišer. Premiéra rozprávky sa uskutočnila v novej divadelnej budove. V nej sa konal aj Deň otvorených dverí. Posledným klasickým kinom, ktoré v Prešove fungovalo 1.júna, bola Panoráma. Aj tá však mala dni zrátané. Premietať sa v ne j malo iba do konca augusta. Končili z ekonomických dôvodov. Problém kina Panoráma nesúvisel iba s prích odom multiplexu do Prešova ľ udia do tohto kina jednoducho prestali chodiť. Naopak, za prvý mesiac prevádzky kino v Maxe navštívilo 12- tisíc ľudí a za dr uhý 8- tisíc ľudí. Za dva mesiace mali návštevnosť ako v Klube za osem. Tržby mal nový prešovský multiplex slušné (pomáhal im v tom aj bufet). Rekord padol druhú sobotu po otvorení, kedy návštevníci minuli dovedna 150-tisíc korún. Obnovilo sa však Záhradn é kino. Prevádzkovalo ho občianske združenie Progress FM, pričom peniaze na jeho revitalizáciu doň vlialo mesto. Napriek tejto finančnej injekcii bola prevádzka nákladná. Na to, aby boli na nule, muselo prísť aspoň 100 ľudí , pričom návštevnosť sa odvíjala od počasia. 10.júna sa v zasadačke MsÚ v Prešove uskutočnila projekcia filmu režiséra Ondreja Krajňáka Prežili sme GULAG. Film bol otriasajúcim svedectvom piatich našich spoluobčanov odvlečených na Sibír do bývalého Sovietskeho zväzu, ktorých po ich návrate do vlasti štátne orgány prijali s nevôľou. Nesmeli študovať a uchádzať sa o verejné funkcie, o zážitkoch nesmeli hovoriť. Trvalo desaťročia, kým sa