Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 94 uskutočniť v rokoch 2011 až 2013. Okrem toho malo byť preinvestovaných 59 miliónov na opravy mostov a 330 miliónov na rekonštrukciu zosuvov pôdy a modernizáciu križovatiek. Premiér prisľúbil aj primátorovi aj predsedovi PSK, že priamo požiada NDS i SSC, aby čo najaktívnejšie pristúpili k téme obchvatu Prešova. Podľa primátora Hagyariho už do Prešova v súvislosti s obchvatom „tiekli peniaze", pretože sa začalo s technickou prípravou. Primátor zdôraznil, že ako pred voľbami sľúbili, budú aktívni. Prešov stál kvôli tomu, že technicky nebol pripravený. Ďalej primátor povedal, že to, čo mohol oceniť bolo, že pán premiér podporil aj nový železničný koridor Poprad - Prešov - Košice. Sľúbil podporu a to primátor videl ako garanciu, že sa začne robiť technická príprava už v roku 2007. Akciová spoločnosť Slovenská automobilová doprava Prešov kúpila 10 nových autobusov. Nové vozidlá boli určené na prímestskú dopravu, mali 49 miest na sedenie a 31 až 36 miest na státie. Cena jedného autobusu sa pohybovala okolo 4,5 milióna korún. Nový vozový park 19.marca šampanským pokropil aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška, predseda Prešovského kraja Peter Chudík a generálny riaditeľ SAD Prešov Jozef Kičura. Pavol Paška zaželal prítomným vodičom predovšetkým bezpečné jazdy bez nehody. Nové vozidlá kúpila SAD Prešov,a.s., z úverových zdrojov bez verejného obstarávania. V tejto časti nevyužili verejné obstarávanie, lebo peniaze prišli skoro a bolo voľných 10 autobusov. Kúpa nových autobu sov bola pre podnik výhodná a nemuseli na ňu podľa zákona robiť verejné obstarávanie. Nové autobusy boli od firmy Karosa, resp. Iveco Slovakia . Nové stroje mali byť použité výlučne na prímestskú dopravu a omladili vek vozového parku. Ten ku koncu roka 200 6 bol 14 rokov. Podobne veľká investícia do autobusov bola naposledy v roku 2002, keď sa privatizovala časť akcií SAD, vtedy bolo zakúpených okolo 20 vozidiel. Predtým to bolo v roku 1991, kedy sa kupovalo 46 autobusov, ktoré stále jazdili. V podniku SAD Prešov pracovalo v tom čase 398 zamestnancov, z toho okolo 280 vodičov. Pričom potrebovali takých 310 až 320. Mnohí odchádzali za prácou do Anglicka. SAD Prešov malo 214 autobusov, z toho 170 pre prímestskú dopravu, 12 pre mestskú hromadnú dopravu v Bardej ove a zvyšné boli diaľkové autobusy pre nepravidelné linky. Podnik chcel obnovovať vozový park aj preto, že podľa novely zákona mohol od 1.2.2009 samosprávny kraj stanoviť, či pustí autobusy nad 16 rokov do premávky. Takýchto autobusov bolo pritom na Slovensku približne polovica. S investíciami do vozového parku súhlasil aj župan Chudík. Prestupovanie v Kysaku poznali všetci tí, čo cestovali vlakom zo severovýchodnej časti Slovenska smerom na západ krajiny. Na konci marca sa v Prešove začali zbierať podpi sy pod petíciu za priame vlakové spojenie medzi Prešovom a Bratislavou. Podľa člena petičného výboru Jozefa Šmigallu bolo cieľom petície zavedenie priameho spojenia z Prešova do Bratislavy a to ako cez Žilinu tak aj cez Zvolen, teda južnou trasou. Takéto v lakové spoje by mali podľa signatárov petície premávať denne. Podpisy pod túto petíciu neustále pribúdali. Väčšina ľudí súhlasila s týmto návrhom a podpisovala petíciu. Neboli to len Prešovčania, ale aj cestujúci z Košíc či Vranova. Železničná stanica v Pr ešove bola v tom čase v rekonštrukcii. Práve táto rekonštrukcia bola dôvodom, prečo sa iniciátori rozhodli spustiť petíciu, čo podčiarkli slovami, že keď už sa investujú do rekonštrukcie milióny korún, malo by sa niečo robiť aj s tým, aby mal Prešov na železničnej mape Slovenska väčšiu váhu. Iniciátori petície boli za zavedenie priameho denného spojenia medzi Prešovom a Bratislavou severným ťahom (cez Žilinu) a za zachovanie terajšieho denného spojenia Prešov - Bratislava južným ťahom cez Zvolen rýchlikmi č. 800 a 803. Tretie najväčšie mesto na Slovensku sa nachádzalo mimo hlavné základné železničné trasy. Prečo? Ako uvádzal časopis Krásy Slovenska (1 - 2/2007), koncom 19.storočia zaznamenal Prešov stagnáciu v hospodárskej oblasti. Ocitol sa mimo trasy Košicko-Bohumínskej železnice a ani vybudovanie tratí z Kysaku do Prešova (1870), z Prešova do Plavča (1873) a z Prešova do Bardejova (1893) nezlepšilo túto situáciu. Tradovalo sa, že v čase, keď sa rozhodovalo o umiestnení železničných tepien, bol na čele mesta Prešov istý mäsiar, ktorý sa obával konkurencie, ktorú jemu a jeho blízkym privezie nová železničná trať. Dôsledky tohto strategického rozhodnutia pociťovali obyvatelia Šariša aj po vyše sto rokoch. Jednosmerné ulice v Prešove sa v apríli stali realitou. Sľúbil to prešovský primátor Pavel Hagyari, ktorý bol 27.marca skontrolovať priebeh prác na Slovenskej ulici. Tá bola zjednosmernená do týždňa.