Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 88 1,4 milióna korún, ale celkove mal záujem o odkúpenie oveľa väčšieho územia - vyše 21-tisíc m². Avšak s tým, že cena, ktorú by bol i zaplatili, by išla v prospech akciovej spoločnosti na zvýšenie základného imania. Skonštatoval, že aj cena pozemkov v tejto pre mesto lukratívnej lokalite by v rámci ponuky Tatrana bola za m² 1 200 korún, čo bolo veľmi málo. Aj primátor Pavel Hagyari zap ochyboval o zámere Tatrana modernizovať futbalový štadión a vybudovať zázemie, teda klubové priestory a sociálnospoločenské priestory. Asanáciu bytových domov na Čapajevovej schvaľovali poslanci v rámci rozpočtových opatrení, pretože na ich likvidáciu neboli v rozpočte mesta schválené financie. Na potrebu urýchleného zbúrania schátraných domov upozornil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. 13.júla vyzval mesto na urýchlené vypratanie a vyčistenie územia na Čapajevovej ulici vrátane dezinfekcie a zničenia živočíšnych škodcov. Od roka 2006 chátrajúce a život ohrozujúce bytové domy na Čapajevovej ulici v Prešove na začiatku augusta zbúrali. Primátor zdôraznil, že mesto pri zámere zbúrať bytové domy na Čapajevovej ulici bolo viazané verejnou súťažou. Uviedol, že na urýchlené zbúranie domov sám tlačil, lebo sa v nich zdržiavali aj rómske deti, a keby došlo k úrazu, následky by v trestno-právnej rovine znášalo mesto. Mesto začalo hľadať riešenie, čo s uvoľnenými pozemkami. Bol návrh postaviť tam nájomné byt y, lebo v meste chýbali. Alebo v spolupráci s Tatranom, ktorý tam mal v prenájme parkovisko, nájsť možnosti ako rozšíriť športový areál, ale aj za súčasného postavenia bytov. Mesto Prešov sa chcelo zbaviť neplatičov. Aj za cenu vysťahovania mimo kataster mesta. Zámer presťahovať neplatičov, ktorými boli poväčšine Rómovia, do Bartošoviec v Bardejovskom okrese nevyšiel. Starostov obcí v okolí postup prešovskej radnice pobúril. Mesto Prešov chcelo kúpiť v Bartošovciach objekt, do ktorého mali byť vysťahovaní neplatiči. Išlo o budovu bývalého agrochemického podniku. O návrhu napokon mestská rada nerokovala, stiahol ho primátor. Predchádzal tomu nesúhlasný list starostu Bartošoviec a okolitých obcí. Prekážalo im, že sa niekto chcel zbaviť svojho problému tak, že ho hodí na plecia iným, ako aj to, že o zámere s obcou nikto nerokoval. Cieľom listu bolo zabrániť zámeru mesta, čo sa starostom podarilo. Sťahovanie neplatičov do Bartošoviec bolo podľa primátora pasé. Pavel Hagyari však nevylúčil, že v budúcnosti mesto k podobnému kroku pristúpi. Bolo to zákonné riešenie a primátor ako právnik nechcel porušiť ani jeden paragraf. Toto bolo posolstvo pre všetkých tých, ktorí dovtedy porušovali zákony a ničili spoločný majetok. Týkalo sa to všetkých neplatičov, nielen Rómov. Hagyari uviedol, že neplatiči vytvorili vyše 30- miliónový dlh. Mesto malo niekoľko firiem, ktoré ponúkali cez mandátnu zmluvu zabezpečiť prístrešia pre týchto občanov. Nebolo možné, aby ich z lokality Pod hrádkom, kde zničili byt a neplatia, presťahovali na Starú tehelňu, kde zničia ďalší byt. Primátor veril, že ak sa „nájde lokalita v Prešove, bolo by to v Prešove". Zároveň pripustil, že do úvahy prichádzajú aj lokality mimo katastra mesta. Takýto areál by sa podľa neho mal nájsť vo veľmi krátkej dobe. Opozičný poslanec Juraj Hurný tvrdil, že je to zákonné riešenie, ale neetické. Súhlasil však s primátorom, že mesto má byť na neplatičov tvrdé, v rámci zákona. V niektorých prípadoch by malo zvoliť aj individuálny prístup. Napríklad neplatičov z Tarasa Ševčenka presunúť na Starú tehelňu, odkiaľ by zas platiči mohli ísť na Tarasa Ševčenka. Podľa koaličného poslanca Antona Bidovského išlo o zložitý problém, ktorý však bolo treba riešiť. Aj tým, aby mesto prevzalo správu bytov pod seba. Viceprimátorka Katarína Ďurčanská pripomenula, že vybudovanie prístreší pre neplatičov a asociálov vyvolávalo odpor v každej časti, kde bolo navrhované. Napokon si zobral za svoje riešenie tejto veci primátor. Podobný krok, k akému sa chystal primátor Pavel Hagyari, sa pred časom odohral v moravskom Vsetíne. Vtedajší starosta (neskôr vicepremiér a predseda ľudovcov) Jiří Čunek vysťahoval z mesta desiatky Rómov mimo mesto. Značná časť Rómov sa po polroku z Vidnavy, kam bola presťahovaná, vrátila do Vsetína. Kauza sa stretla s veľkou nevôľou českých i európskych médií, politikov či ochrancov ľudských práv. Samotnému Čunkovi však stúpla popularita. Cintorín na Solivare, v miestnej časti Prešova nepostačoval potrebám obyvateľov mesta. Mesto preto počítalo s jeho rozšírením. V septembri prebiehalo majetkovoprávne vysporiadanie, bola pripravená projektová dokumentácia, ktorá zahŕňala aj výstavbu domu smútku. Na cintoríne mal byť urnový háj a tiež časť, kde sa malo pochovávať klasicky. O výstavbe krematória na Solivare sa neuvažovalo. V správe Technických služieb meste Prešov, a.s. boli aj mestské cintoríny, na ktorých vykonávali