Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 86 lokality - uvoľnený pavilón základnej školy, kde sa mal zriadiť samostatný vstup, alebo umiestnenie na Vodárenskej ulici na jeho východnom okraji. Návrh územného plánu pre národnú kultúrnu pamiatku Solivar predložil do rokovania mestskej rady 12.júna hlavný architekt mesta Prešov Vladimír Ligus. Návrh podrobne určoval celkový rozvoj územia, nadväzoval na požiadavky územného plánu mesta na základe demografických, sociálnych i ekonomických údajov. Obsahoval požiadavky na urbanistickú kompozíciu, priestorové usporiadanie pozemkov, starostlivosť o životné prostredie ako aj na ochranu pred povodňami. Zaoberal sa ochranou pamiatkového fondu a určoval trasy dopravného a technického vybavenia. Myslelo sa aj na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako i na vymedzenie verejnoprospešných stavieb. Mestský úrad pripravoval návrh územného plánu pre NKP Solivar, pretože mesto malo záujem prevziať túto pamiatku do správy. Tento záujem deklaroval primátor Pavel Hagyari vo fe bruári na rokovaní so štátnym tajomníkom ministerstva kultúry A.J.Langom a riaditeľom Slovenského technického múzea v Košiciach E.Labaničom, ktoré pamiatku v tom čase spravovalo. Na rokovaní došlo k zhode. Predbežná dohoda bola o symbolickom dlhodobom prenájme. Mesto mienilo pamiatku Solivar užívať nielen v rámci turistiky, ale chcelo opäť otvoriť aj soľné kúpele. V priestoroch mal vzniknúť tiež zelený park, a ak by sa podarilo, aj hotel. Investície pre tento zámer chcel primátor Pavel Hagyari nájsť v spol upráci so súkromným sektorom a z eurofondov. Mesto Prešov začalo 18.júna odstraňovať panely vedľa obchodného domu Tesco pri križovatke Štefánikovej a Hviezdoslavovej ulice. Panely tvorili podklad veľkokapacitného parkoviska v tejto lokalite. Panely odstra ňovali v rámci prípravy pozemku na výstavbu obchodno -nákupného centra. Investíciu za približne 26 miliónov eur, v prepočte vyše 922 mil. Sk, zabezpečovala v Prešove spoločnosť Multi Development. Zmluvu podpísali na prešovskej radnici v októbri roku 2006 eš te bývalý primátor Prešova Milan Benč a riaditeľ obchodu pre strednú Európu Multi Development Czech Republic, a.s., so sídlom v Prahe Ronald Dasbach. Bol v nej aj záväzok sanovať celé dotknuté územie a vytvoriť na ňom podzemné parkovisko s 350 miestami a m aximálne tromi poschodiami maloobchodných predajní a zariadení služieb. Pozemok s rozlohou 6684 m² pôvodne patril mestu, ktoré ho v roku 2006 predalo za 120 mil. Sk tejto developerskej firme. Jej centrála sídlila v meste Gouda v Holandsku. Z tejto lukratív nej časti v centre mesta odstránili celkovo 823 panelov. Následne ich použili pri výstavbe dočasného parkoviska a pri úprave mestských komunikácií. Dočasné parkovisko bolo zriadené na susediacej Baštovej ulici. Nedoplatky na mestských bytoch v Prešove dosiahli 37 miliónov korún. Najhoršia situácia bola v bytovkách na Starej tehelni, ktorá patrila do výboru mestskej časti 3. Predsedníčka výboru tejto časti Marta Kollárová (NEKA) sa na rokovaní mestského zastupiteľstva pokúšala presadiť, aby poslanci dostáv ali štvrťročný prehľad, ako sa situácia s nedoplatkami vyvíja v kritických častiach mesta. Jej návrh poslanci nepodporili. A tak Kollárová iniciovala kontrolný deň na Starej tehelni. Konal sa 12.júla za asistencie mestskej polície. Zúčastnila sa ho aj poslankyňa Mária Čížiková (SDKÚ -DS). Za Spravbytkomfort bol prítomný vedúci prevádzky techniky Pavel Cehelský a prevádzkový technik Miroslav Juraško, za mestský úrad Iveta Madzinová. Problémom v bytovkách na Starej tehelni boli nielen nedoplatky, ale aj devastácia bytov a hygiena. V podchodoch jednotlivých schodísk bola kopa smetí. Tunajší obyvatelia si s ním totiž nerobili starosti. Zväčša odpadky vyhadzovali v igelitových taškách cez okno. Keď sa potom na nich tlačilo, aby to odpratali, tak ich jednoducho spr atali pod schodisko. Problém vyprázdnených bytových domov po neprispôsobivých občanoch na Čapajevovej ulici v Prešove chcelo mesto definitívne vyriešiť. Do rokovania prešovského mestského zastupiteľstva 18.júla bol na schválenie pripravený zámer domy zbú rať a na uvoľnených pozemkoch vybudovať byty. Poslanci sa sanáciou bytových domov na Čapajevovej ulici museli zaoberať aj z dôvodu, že financie na tento účel neboli zahrnuté v rozpočte mesta. Zbúrať domy však nebola lacná záležitosť. Na tento účel muselo mesto vynaložiť 6 miliónov korún. Suma bola preto tak vysoká, lebo išlo o manipuláciu s nebezpečným odpadom. V bytových domoch na Čapajevovej ulici bol totiž azbest. Záležitosťou sa opätovne zaoberala aj mestská rada na začiatku júla. Po prvom rokovaní rad ní totiž