Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 84 4. STAVEBNÍCTVO, URBANISTIKA, BÝVANIE Ambíciou nového prešovského primátora bolo oživiť šarišskú metropolu aj po architektonick ej stránke. Pavel Hagyari v januári predstavil svojho poradcu, viedenského architekta Waltera Hildebranda. Angažovanie bývalého hlavného architekta mesta Viedeň nestálo mestskú pokladnicu ani korunu, pretože Hildebrand bral spoluprácu s Prešovom ako výzvu. Jeho filozofiou bolo priniesť do Prešova niečo unikátne a to aj vo svetovom meradle. Profesor Hildebrand uviedol, že Prešov má dobrú strategickú polohu pre turistický ruch, keďže leží neďaleko hraníc s Ukrajinou, Maďarskom i Poľskom. Navyše bola blízko ďa lšia metropola Košice. Pred desiatimi rokmi publikoval Hildebrand článok, v ktorom hovoril o vízii súmestia Viedeň - Bratislava, ktoré nazval termínom europolis. Takéto súmestie bolo možné časom vytvoriť aj na východe Slovenska medzi Prešovom a Košicami. P rofesor bol presvedčený, že sme dlžní mladým ľuďom ponúknuť víziu, aby neutekali do zahraničia. Viedenský architekt potvrdil, že historické centrum Prešova bolo z architektonického hľadiska hotové a mesto by sa malo rozvíjať v ďalších zónach. Udržateľné a opraviteľné budovy bolo treba opraviť, ale ak sa už zrekonštruovať nedali, nebolo treba robiť žiadne kompromisy, žiadnu neogotiku, ale radšej postaviť modernú budovu. Podľa neho, ponechať treba len to, čo sa dá a ako príklad menoval práve Viedeň, kde sa popri historických budovách nachádzali aj moderné a nepôsobili pritom ako päsť na oko. Od 5. do 9.februára sa v Prešove uskutočnil 5.ročník Festivalu architektúry, úspešného projektu zameraného na propagáciu toho najlepšieho, čo architekti vytvorili. Celú a kciu organizoval Spolok architektov Slovenska pod záštitou primátora Prešova Pavla Hagyariho. Verejnosť sa mohla vo februári v prešovskej Šarišskej galérii zoznámiť so súťažnými návrhmi na Novostavbu Štátnej vedeckej knižnice. Tak totiž znelo zadanie súťaž e, ktoré vyhlásila prešovská ŠVK. Spomedzi 14 návrhov, ktorých súčasťou boli aj makety, bol podľa odbornej poroty najlepší projekt, ktorý predložil bratislavský ateliér SPDe, s.r.o. Štefan Lichvár za víťazný ateliér povedal, že to nebola to ľahká úloha. Vychádzali z predpokladu, aby bola stavba nadčasová, moderná a aby sa na nej dali využiť moderné technológie, keďže mala slúžiť verejnosti desiatky rokov. Knižnica v Prešove pracovala na získaní financií na vlastnú budovu už štyri roky. Prevodom získala štátny pozemok na Sídlisku III. na Ulici Matice slovenskej s rozlohou 4 245 m², kde mala stá ť nová budova. Na víťaznom návrhu sa zhodli knihovníci aj architekti. Spomínaný ateliér najviac rešpektoval požiadavky knihovníkov, ktoré sa týkali umiestnenia sklad ov s regálmi na koľajniciach s rezervou pre depozit aspoň na 10 rokov. Objekt bol náročný na statiku. Len dva súťažné návrhy riešili aj požiadavku inteligentného objektu z hľadiska energetickej náročnosti, bezpečnosti a riešili aj širšie okolie. Stavbu v n ávrhu tvorili dve spojené budovy. Ich vyššia časť mala päť podlaží a v suteréne bolo projektované parkovisko s kapacitou do sto miest. Projekt riešil aj priestor pre reštaurovanie historických kníh, literárnu kaviareň či výstavnú sieň. Výstava súťažných návrhov bola pre verejnosť prístupná do 25.marca. Záujem o Národnú kultúrnu pamiatku Solivar deklaroval 13.februára primátor Prešova Pavel Hagyari na stretnutí so štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Augustínom Jozefom Langom. Rokovania sa zúčastnil aj riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach Eugen Labanič, technické múzeum totiž túto pamiatku spravovalo. Došlo ku zhode. Aktéri uzatvorili predbežnú dohodu o symbolickom dlhodobom prenájme. Následne sa mesto chcelo posnažiť získať nehnuteľnosti do vlastníctva alebo do úplnej správy. Podľa primátora chceli Solivary užívať nielen v rámci turistiky, ale chceli opäť otvoriť aj soľné kúpele. Podľa jeho slov malo mesto soľnou baňou pamiatku zatraktívniť. V jej priestoroch mal vzniknúť zelený park a možn o aj hotel. Štátny tajomník bol naklonený myšlienke prešovskej radnice nájsť pre technickú pamiatku nové účelné využitie. Zámer, aby dostala širší rozmer, potešil aj riaditeľa STM Labaniča, ktorý povedal, že bude rád, ak sa zachová muzeálne poslanie pamiat ky. Podľa riaditeľa STM v prvom rade bolo potrebné opraviť budovu skladu soli. Išlo o objekt, ktorý v roku 1986 vyhorel a odvtedy chátral. Na jeho rekonštrukciu bolo potrebných 55 miliónov korún. Celý areál potreboval oplotiť, čo vyžadovalo ďalších 20 miliónov korún. Menoval aj ďalšie objekty, ktorým