Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 81 rekvalifikačných kurzov. Dopyt bol po kurzoch obsluhy strojov, murárskych či práci s armatúrami, problematické však bolo zohnať firmy, ktoré by tieto kurzy umožnili. Pri niektorých profesiách bol záujem o pracovníkov z iných štátov, napríklad z Ukrajiny. Podnikatelia uvažovali aj o pracovnej sile zo zahraničia. Úrad práce sa snažil v prvom rade snažil zaplniť voľné miesta vlastnými ľuďmi. ÚPSVaR Prešov neevidoval žiadneho strategického zamestnávateľa. Andrej Segľa z ÚPSVaR Prešov vysvetlil, že pojmom strategický zamestnávateľ sa myslel taký, ktorý mal zmluvu s ústredím úradu práce. Takýmto zamestnávateľom nebol pre okres Prešov ani investor Lear. Čo sa týkalo hromadného prepúšťania, tak ho ohlásil už Krajský úrad v Prešove, ktorý sa mal rušiť. V roku 2006 pribudlo 999 pracovných miest. Najvyšší dopyt bol po profesiách v strojárstve, elektrotechnickom priemysle a v oblasti informačných technológií. V prešovskom rušňovom depe hrozilo v októbri prepúšťanie. O prácu malo prísť 26 ľudí. Dôvodom boli vysoké prevádzkové náklady. Depo fungovalo, aj keď pôvodne malo svoje brány zatvoriť už v septembri. Celý problém spočíval v tom, že predstavenstvo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., si dalo urobiť ekonomickú analýzu. A tá pre prešovské depo dopadla zle. Po zvážení všetkých pozitív a negatív sa predstavenstvo rozhodlo, že k posledn ému septembrovému dňu sa depo uzatvorí. Zamestnanci mali prejsť pracovať do depa v Košiciach a do Humenného. Ozvali sa však aj odborári a predstavenstvo od svojho rozhodnutia depo zatvoriť upustilo. Ale len do prvého októbrového týždňa, kedy sa uskutočnil poslanecký prieskum. V Prešove napríklad boli vysoké náklady na kúrenie. Bola tam zastaraná kotolňa, budovy neboli zateplené a boli tam obrovské úniky tepla. Na to, aby budovy zateplili a obnovili kotolňu, potrebovali 21 miliónov. Zamestnanci prešovského OZKN zostali v polovici októbra doma. Na firmu totiž podali návrh na konkurzné konanie. Súd ustanovil za správkyňu Valériu Dzurenkovú zo Sniny. 9.októbra to v telefonickom rozhovore potvrdila samotná riaditeľka firmy zaoberajúcej sa výrobou konfekcie Mári a Migašová. Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, bol vraj hlavným dôvodom ekonomického úpadku oznam hlavného zmluvného odberateľa pánskej konfekcie, že prestáva s nimi spolupracovať. Po štyroch rokoch spolupráce sa obrátil na lacnejších čínskych výrobcov. Podnik tak prišiel o strategického obchodného partnera. V minulom roku firma hospodárila so ziskom. Pracovalo pre ňu okolo 650 zamestnancov, pre spomínanú španielsku firmu denne vyprodukovali približne 900 sák. Okrem toho fungovali ďalšie tri linky na výrobu nohavíc. Väčšinu šili pre španielsky trh, zvyšok pre nemecký, francúzsky a taliansky, a asi 5 % ostávalo pre domácich predajcov. Prepustiť mali všetkých 440 zamestnancov, aj tých, ktorí boli na maródke. Unikátnu stavebnú dosku vyvinuli v preš ovskom závode firmy Kronospan. Išlo o jedinečný stavebný materiál, ktorý sa nikde inde vo svete nevyrábal. Dosku bolo možné použiť aj vo vlhkom prostredí. Firma už pracovala na zaregistrovaní obchodnej známky na úrade priemyselného vlastníctva. Na vývoji s tavebnej dosky QSB pracovali zamestnanci prešovského závodu spoločnosti Kronospan SK Prešov. V roku 2006 dokončili jej vývoj a certifikáciu. V októbri sa usilovali o zaregistrovanie obchodnej známky a spolupracovali s Úradom priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici a v Ženeve. Novovyvinutá doska bola konzistentná, na jej výrobu sa používalo špeciálne vyvinuté lepidlo s vyšším obsahom melamínu. Preto bola vhodná do vlhkého prostredia. Používala sa nielen ako stavebný materiál pri drevostavbách, ale aj pr i výrobe obalov, kontajnerov či debniacich dielcov. Po jej uvedení na trh narástol predaj o približne 157 %. Firma, ktorá sa zaoberala výrobou aglomerovaných výrobkov na báze dreva, dosiahla v minulom finančnom roku, ktorý sa skončil 30. septembra , obrat vo výške 3,7 miliard korún. Za spomínané obdobie investovala do modernizácie výroby 350 miliónov korún. Podľa konateľa spoločnosti Dušana Šneidera predaj laminátových podláh sa na celkovom obrate za hodnotené obdobie podieľal 46 percentami. Približne 65 % v ýroby exportovali pre 245 zákazníkov do 34 krajín sveta. V tomto finančnom roku investovali aj do výroby tepla. Moderné spaľovacie zariadenie na biomasu za 22 miliónov korún zabezpečilo „výrazne zníženie emisií, až o 90 %." Výber paliva zo zásobníka cez je ho dopravu do kotla, proces spaľovania, výroba tepla, odpopolnenie, čistenie spalín až po ich odvod do komína mal byť riadený a kontrolovaný vlastným riadiacim systémom. Spoločnosť tak ukončila prvú etapu prestavby prevádzok na závod priateľský k životnému prostrediu.