Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 78 3. PRIEMYSEL, PODNIKANIE A ZAMESTNANOSŤ, OBCHOD A SLUŽBY Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahňátek začal 16.marca svoju cestu po Prešovskom kraji v sídle PSK, kde sa stretol s jeho predsedom Petrom Chudíkom. Pokračovali v začatých rokovaniach na tému priemyselného parku v Prešove. Minister odpovedal na otázku slabej pomoci štátu východu Slovenska, že zákon o investičných stimuloch pre investorov, ktorý bol dielom predchádzajúcej vlády, doslova uprednostňoval západ štátu až štvornásobne oproti východu. Urýchliť financovanie priemyselného parku IPZ Prešov - Záborské a poistiť tak investíciu nemeckého koncernu Richard Fritz chcel dosiahnuť 22.marca na ministerstve financií a ministerstve hospodárstva prešovský primátor Pavel Hag yari. Ako informoval tlačový tajomník Mestského úradu v Prešove Michal Kaliňák, zástupca nemeckého koncernu potvrdil záujem svojej firmy investovať v Prešove do nového závodu na výrobu automobilových komponentov. Malo ísť o investíciu zhruba 220 mil. Sk a vytvorenie asi 400 pracovných miest. Podmienkou nemeckého investora bolo začať s výstavbou výrobnej haly v auguste 2007. Pokiaľ by sa nepodarilo odstrániť technické prekážky vo vznikajúcom priemyselnom parku IPZ Prešov-Záborské, firma mala záujem o inú vhodnú parcelu v prešovskom regióne. Priemyselný park IPZ Prešov-Záborské bol v súkromných rukách. Mesto Prešov vstúpilo do projektu ako prijímateľ finančnej pomoci na výstavbu infraštruktúry. Do partnerského vzťahu pri vytváraní tohto priemyselného parku sa tak dostali mesto Prešov, agentúra SARIO, ktorá poskytla nenávratný príspevok 228,5 mil. Sk na infraštruktúru a prešovské firmy IPZ a CI Regio. Mesto na základe zmluvy so SARIO ako prijímateľ pomoci bolo povinné v rámci spoluúčasti financovať päť percent nákladov, čo predstavovalo 12 mil. Sk. Nemecká spoločnosť Richard Fritz GmBH so sídlom v Besigheime sa zaoberala spracovávaním komponentov, hlavne skiel a plastových dielov pre automobilový priemysel. V súvislosti s rozvojom automobilky Volkswagen Slovensko rozšírila svoje výrobné kapacity v Malackách. Pri úsilí ďalej expandovať sa spoločnosť rozhodla pre prešovský región predovšetkým pre nižšie náklady a pracovnú silu. Výška investície závisela aj od investičných stimulov, ktoré firme mala poskytnúť vláda SR. Hagyari veril, že táto investícia pre Prešov sa napriek technickým prekážkam zrealizuje. V Prešove sa mali vyrábať komponenty pre španielsky Seat. Za marcovou klesajúcou krivkou evidovaných uchádzačov o zamestnanie bola mobilita. Stovky ľudí totiž odc hádzali za prácou do zahraničia, lebo domáci trh im ponúkal len málo možností a aj tie boli zväčša z iných regiónov Slovenska. V marci bolo na prešovskom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaných 10 821 uchádzačov o zamestnanie z okresu Prešov a 4 772 z okresu Sabinov. Miera nezamestnanosti bola teda v okrese Prešov 13,97% a v okrese Sabinov 20,56%. Podľa Štatistického úradu SR z Prešovského kraja vycestovalo 46- tisíc ľudí. Až tretinu z nich tvorili ľudia z okresov Prešov a Sabinov. Najčastejšie odchádzali do Čiech, Anglicka, Írska, Fínska a na Cyprus. Mesačne sa prišlo z evidencie odhlásiť okolo 100 ľudí. Na úrade začali pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Na druhej strane bolo pozitívne, že tento stav nútil zamestnávateľov zvyšovať mzdy, najmä pri špecifických profesiách. Realita to potvrdzovala. Faktom bolo aj to, že v roku 2006 cez podporu z Európskeho sociálneho fondu vytvoril úrad práce 987 pracovných miest, pričom až v 60 percentách išlo o samopodnikanie. Záujem holandskej deve loperskej spoločnosti CTP Invest podnikať v Prešove sa na prelome marca – apríla potvrdil. Spoločnosť kúpila v lokalite Grófske v katastri mesta Prešov od súkromného vlastníka vyše 45 ha pozemok. Pozemky sa nachádzali oproti vojenskému letisku na výpadovke z Prešova smerom na Vranov. Neďaleko sa nachádzala priemyselná zóna Širpo, kde boli sústredené mnohé služby. Podľa predbežných rozhovorov s primátorom Prešova Pavlom Hagyarim CTP Invest mal záujem v Prešove preinvestovať päť miliárd korún. Firma tu plánovala postaviť multifunkčnú priemyselnú zónu, kde mali byť kancelárske, skladové, výrobné, logistické a obchodné priestory. Tie sa mali prenajímať menším firmám. Podľa odhadov v prvej etape tu malo nájsť prácu okolo 1 500 ľudí, neskôr o 1 000 viac. Uplatnenie tu mali nájsť muži aj ženy s nižším vzdelaním, ale aj top manažéri. V rámci podnikateľských aktivít malo ísť o ľahký priemysel. Holandský investor rokoval s vedením mesta o pomoci pri zabezpečení infraštruktúry do priemyselnej zóny, hovorilo sa aj o ubyt ovacích kapacitách a zabezpečení ľudských zdrojov. Podľa Hagyariho išlo o nádejnú investíciu,