Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 35 zá kona platí povinnosť, že pred schvaľovaním musí byť vyvesené na verejnej tabuli. Ďalej podotkol, že to, čo idú urobiť, nie je drobná zmena a konanie, ktoré chystajú, nie je v súlade so zákonom. Ešte v roku 2004 stiahol exekútor z účtu mesta Prešov 23 miliónov korún. Mesto muselo zaplatiť navýšené trovy exekúcie v spore týkajúceho sa budovy bývalého Tuzexu. O objasnenie, kto je za to zodpovedný, požiadal v máji na rokovaní mestskej rady poslanec Anton Bidovský (SF). Právnu analýzu dostali radní na stôl 10. mája, poslanec Bidovský však na zasadnutí mestskej rady chýbal. Analýzu spracovala vedúca referátu mestského majetku Viera Andrejková. Hlavný kontrolór mesta Milan Tkáčik predložil na rokovanie prešovského mestského zastupiteľstva 30. mája správu o vykonaných kontrolách. Jednou z nich bola kontrola na mestskom úrade. Týkala sa evidencie a vymáhania pohľadávok k 31.decembru 2006. Zo správy vyplývalo, že mesto Prešov ku koncu roka evidovalo pohľadávky vo výške 610,325 milióna Sk. Boli v tom pohľadávky z pre daja bytov, nebytových priestorov a pozemkov, z prenájmu nehnuteľného a hnuteľného majetku mesta, nedoplatky dane z nehnuteľností a iné. Vyše 111 miliónov Sk pohľadávok bolo evidovaných na odbore mestského majetku. V kontrolnej správe sa ako závažný nedostatok uvádzala nesplatená návratná finančná pomoc vo výške 500 -tisíc korún, poskytnutá neziskovej organizácii P.H.K. Táto pôžička bola splatná 30.decembra 2005. Nebola však vrátená na účet mesta, ani dovtedy vymáhaná. Hlavný kontrolór to klasifikoval ako po rušenie zásad nakladania s majetkom mesta. Čo sa týkalo miestnych daní a poplatkov hlavný kontrolór poukázal na to, že mesto nevyrubovalo sankčný úrok pri ich nezaplatení, čo nebolo v súlade so zákonom. Výhrady mal aj voči inventarizačným zápisom, ktoré neobsahovali všetky predpísané náležitosti. Memorandum o spolupráci na príprave kandidatúry pre získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry podpísalo mesto Prešov a Prešovský samosprávny kraj 27.júna pred prešovskom radnicou na Hlavnej ulici. Memorandum podpísali aj zástupcovia dvanástich okresných miest. Prešov do kandidatúry totiž vstupoval so širokou regionálnou podporou. Pri tejto príležitosti predstavil Prešov verejnosti logo a zvučku kandidatúry. Jednou zo sprievodných akcií bolo vysypávanie loga kan didatúry farebnou prešovskou soľou. Prešov mal ambíciu stať sa v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Išlo o projekt, ktorý prispieval k zbližovaniu Európanov. Zastrešovala ho Európska únia. Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľovala Európska úni a každý rok dvom mestám z rôznych štátov. Išlo o iniciatívu gréckej ministerky kultúry, od roku 1985 ho už získalo 35 miest. Projekt mal značnú marketingovú a finančnú podporu Európskej únie. Pre rok 2013 mohlo titul získať jedno slovenské a jedno francúzs ke mesto. Na Slovensku sa o neho uchádzalo 18 miest. Prešov o ambícii stať sa EHMK už občanov informoval letákmi. Táto kandidatúra nebola len o kultúre, ale aj o hospodársko -sociálnom rozvoji regiónu. Ak by Prešov uspel, s týmto morálnym titulom by prišli do Prešova obrovské možnosti a investície. Podpis memoranda sa konal preto pred verejnosťou, lebo kandidatúra vyžadovala občiansku zapojenosť. Týkalo sa to aj vysypávania soľného loga. Každý, kto išiel okolo, mohol prisypať soľ. Logo kampane pre získanie titulu EHMK malo rozmery 3,30 x 2,60 metra a po vysypaní bolo umiestnené na voľnom priestranstve. Jeho autorom bol výtvarník Ľubomír Guman. Podľa primátora Pavla Hagyariho bola kandidatúra snahou mesta prevziať iniciatívu do vlastných rúk. Primátor skonšt atoval, že nie všetko sú plné bruchá, nie všetko je preplnená peňaženka. Je potrebné, aby sme mysleli aj na duchovnú hodnotu ľudského života. Dodal však, že ak Prešov vyhrá, a šancu má veľkú, výsledkom bude rozmach turizmu. Lebo označenie Európske hlavné m esto kultúry pritiahne ľudí. Primátor Prešova Pavel Hagyari strávil v júni tri dni v Bruseli. Zo sídla Európskej únie sa vrátil s posolstvom, že tam leží niekoľko sto miliónov až miliardy euro pre prešovský región. Podľa primátora ich bolo treba len uchopi ť. Možnosť získať financie sa týkala všetkých oblastí, hospodárskych, spoločenských, kultúrneho života, životného prostredia, dopravy, priemyselných parkov či spoznávania partnerských miest. Stretol sa aj so zástupcami regiónu Valencia. Za desať rokov sa i m podarilo získať cez projekty z Európskej únie niekoľko sto miliónov euro a zo zaostalého regiónu Španielska bol jeden z najvyspelejších. Mali skrátka know-how, ako na to a využili to. Hagyari zdôraznil, že peniaze z Európskej únie sú de facto grátis a po mohli by vrátiť našu časť Slovenska na