Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 157 drobné zrnká zo Severnej Afriky. Prúdenie, ktoré bolo v tom čase, nasvedčovalo tomu, že to mohlo byť ono. Prúdenie nad Severnou Afrikou bolo totiž veľmi silné a prach sa mohol zdvihnúť z povrchu zeme a klesnúť nad povrchom Slovenska. Z celej "špinavej" situácie vyťažili najviac prevádzkovatelia autoumyvárok. Tí si mohli spokojne mädliť ruky, biznis im prekvital vďaka prachu jedna radosť. Za záchranu života vďačil 28.marca topiaci sa muž v Toryse Ľubošovi Gajdošovi, ktorý pracoval ako mestský policajt v Prešove. Hoci bol mimo služby, nezaváhal ani na chvíľu. Vbehol do studenej vody a nešťastníka vytiahol na breh. Tridsaťosemročný Ľuboš, štvornásobný otec, sa bol v tom čase spolu so svojou staršou dcérou korčuľovať popri brehu rieky Torysa pri Mestskej hale. Zrazu sa pozrel na hladinu vody a zbadal rifle. Nato zočil vetrovku. Prišla vlna a zbadal nohu s topánkou. Videl, ako voda nesie muža v polohe tvárou ku dnu. Nevedel, či žije. Vtom ho vlna otočila a on sa vrhol do vody. Ak by ho voda odniesla ďalej k mostu, nádej na jeho záchranu by bola podľa záchrancu menšia. V miestach, kde ho totiž Ľ. Gajdoš zbadal, voda siahala do pása. Pri moste b ola hlbšia, navyše tam boli okolo pilierov veľké prúdy. Nemal pri sebe mobil, preto požiadal mládež, ktorá sedela na brehu na lavičkách, aby zavolali na číslo 158. Myslel hlavne na to, ako dostať topiaceho sa z vody, prípadne ako mu poskytnúť prvú pomoc. Odmenu za svoj výkon neočakával. Ako vravel, pre každého charakterného človeka by mala byť prvoradá záchrana života. On jednoducho vyzul korčule a vbehol do vody za ním. Sám nemal šancu sa dostať z vody. Kým topiaceho sa muža vytiahol z vody a dostal ho do stabilizovanej polohy, prišli aj hasiči a záchranári. Záchranári odviezli takmer utopeného muža do prešovskej nemocnice. Pacient bol hospitalizovaný na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny vo fakultnej nemocnici v Prešove. Podľa jej prednostu Št efana Trenklera sa pacient zrejme pritopil, netrvalo to však dlhšiu dobu. Nemal vážne následky. Náčelník prešovskej mestskej polície Ján Andrejko chcel navrhnúť primátorovi mesta, aby odvážnemu policajtovi udelil mimoriadnu odmenu. Zároveň dodal, že navrhne profesnému združeniu náčelníkov obecných a mestských polícií vyznamenať policajta za tento mimoriadny čin a vymenovať ho za Príslušníka roka. Na najväčšom prešovskom Sídlisku Sekčov bola 24.apríla slávnostne odovzdaná nová lezecká stena. Vysoká bola še sť a pol metra, mala 730 chytov a štyri stupne obťažnosti. Po stene v centre mesta na Slovenskej ulici bola v Prešove už druhá. Myšlienka na jej postavenie vznikla v hlavách sekčovských skautov. Skauti oslovili Farnosť Krista Kráľa, napísali projekty, získali peniaze z grantov a zľavy od firiem a spolu s ďalšími dobrovoľníkmi stenu dokončili. Náklady na ňu boli pol milióna korún. Vedľa nej zároveň vyrástlo petangové ihrisko. Lezecká stena mala slúžiť najmä obyvateľom Sekčova. Bola určená mládeži od 12 rokov. Pre mladšie deti bolo hneď vedľa detské ihrisko. Viacerých Prešovčanov 27.apríla zaujala neobvyklá aktivita na veži kostola sv. Mikuláša. Vojaci sa z nej opatrne spúšťali na lane vyhýbajúc sa vežovým hodinám. Išlo o tréning a dôvodom bola príprava na os lavy vstupu Slovenska do NATO a Dňa víťazstva nad fašizmom, ktoré Ministerstvo obrany SR organizovalo 8.mája v Prešove. Malé líšča skončilo v pasci, ktorú mu nastražili pracovníci Technických služieb mesta Prešov. Asi 10- týždňová líška sa do pasce na Jes enského ulici chytila v noci. Po tom, ako ju prezrel veterinár, poputovala 30.mája do nového domova, ktorý jej pripravil súkromný chovateľ. Išlo v poradí už o piatu líšku. Ani jedna z nich nebola besná. Posledné bolo malé líšča z tohtoročného vrhu, ktoré u ž dokázalo samostatne loviť. Odchytom tohto zvieraťa sa však práca pre zamestnancov neskončila. Podľa ich zistení a aj podľa slov obyvateľov v spomínanej lokalite žila celá líščia rodinka. Ľudia vraj videli dve staršie líšky a päť mladých líšok. Prešovská radnica verila, že v krátkom čase v tej istej pasci skončia všetky líšky. Magické „áno" si 7. júla v Prešove povedalo 34 snúbeneckých párov. Rozhodli sa svoju lásku spečatiť v dátume, ktorý mal v sebe symbolickú šťastnú sedmičku. A to tak v dni, mesiaci, ako aj roku. Do stavu manželského vstúpilo v prešovských kostoloch dvadsaťštyri a v sobášnej sieni mestského úradu desať snúbeneckých párov. V sobášnej sieni boli svadobné obrady v čase od 14. do 19. hodiny.