Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 155 Od roku 2010 mala začať platiť povinnosť pre všetky mestá SR separovať odpad. Týkalo sa to minimálne piatich zložiek: papiera, skla, plastov, kovov a zeleného odpadu. Recyklačný fond sa zameriaval na komunikáciu so samosprávami. Väčšina obcí bola do sepa rácie zapojená. Dôraz na podporu projektov separácie a recyklácie v mestách a obciach kládol Recyklačný fond. Chcel postupne rozšíriť počet komodít o stavebný, textilný odpad, o odpad z dreva a niektoré chemikálie. V niektorých sektoroch mali dobré výsledky, napríklad pri recyklácii pneumatík. Zlepšoval sa sektor starých vozidiel. Kým pred dvomi rokmi bolo recyklovaných zhruba 3- až 4-tisíc kusov, v roku 2007 to bolo 22 až 25 tisíc kusov. Rezervy však stále existovali. Stále nevedeli recyklovať autosklá, pa lubné dosky, opierky na dverách, sedačky. Recyklačný fond počas svojej takmer päťročnej existencie vyhovel v Prešovskom kraji takmer 690 žiadateľom o podporu a dotáciu, pričom dovedna prispel sumou takmer 300 miliónov korún. Nevšednú výstavu Život bobra otvorili na začiatku decembra v prešovskom Krajskom múzeu. Išlo o kolekciu farebných fotografií zachytávajúcich život bobrej rodiny. Aby získali materiál na túto výstavu a tri dokumentárne filmy, pozorovali ich život s mamou Ráchel desať rokov. Bratislavčan ov, filmára Tomáša Hulíka, architekta Andreja Šuteka a vedca Fedora Čiampora spojila láska k prírode a charizma, ktorú vraj bobry vyžarujú. V čase, keď s nimi začali pracovať to boli ohrozené zvieratá. Vrátili sa na Slovensko možno po 30 - 40 rokoch a tak chceli zmapovať ich život skôr, ako to už nebude možné vôbec. Bobor je nočný tvor, preto na brehu rieky strávili nejednu noc. Keď sa im niekoľko dní za sebou nedarilo a bobry sa schovávali alebo keď chceli získať čo najlepšie zábery, neraz sa aj namočili. Ako prví sa s unikátnymi fotografiami zoznámili Bratislavčania v Slovenskom národnom múzeu. Odtiaľ putovala výstava do Šarišského múzea v Bardejove a až do polovice januára 2008 sa s ňou mohli zoznámiť Prešovčania v Krajskom múzeu. Všetci traja autori sa zhodli v tom, že ich záujem verejnosti o výstavu teší. Pozitívne reagovali najmä deti. Bobra síce každý z nich poznal, ale len z obrázkov. Po desaťročnom pozorovaní vznikli aj tri dokumentárne filmy. Dva z nich boli o návrate bobrov do Európy a záujem o n e prejavili zahraničné televízie. Tieto filmy boli úspešne odvysielané už na celom svete. Tretí film bol o samotnom procese pozorovaní a vzťahu autorov k bobrom.