Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 149 1.októbra v dopoludňajších hodinách sa pri obci Fulianka (okres Prešov) stala tragická dopravná nehoda. Zomrel pri nej Pavol Komanický, bývalý šéfredaktor Prešovských novín, ktoré boli jedným z predchodcov Prešovského Korzára. Kým policajti dokumentovali nehodu, jeho nehybné telo ležalo priamo pod krížom. Nehoda sa stala okolo desiatej hodiny dopoludnia. V katastri obce na rázcestí štátnej cesty vedúcej z Bardejova do Prešova a miestnej komunikácie vedúcej do obce sa za zrazili dve osobné autá. Sedemdesiatpäťročný vodič z Prešova na aute Daewo Racer vychádzal z miestnej komunikácie od obce na štátnu cestu smerom na Bardejov. Tam z uvedeného s meru v tom čase prichádzal po štátnej ceste smerom na Prešov 44- ročný vodič z Bardejova na Škode Felicia. Vodič Daewa nedal prednosť v jazde vodičovi prichádzajúcej Felície a tento svojou prednou časťou auta narazil do ľavej strany Daewa. Následkom nárazu došlo k ťažkému poraneniu hlavy P.Komanického a aj napriek resuscitácii zdravotníkmi z rýchlej záchrannej služby svojim zraneniam podľahol. Šofér druhého auta sa zranil ľahko. Na prešovskom centrálnom cintoríne vandali zničili okolo 20 hrobov. V noci z 2. na 3. októbra v miestach za bočnou bránou smerom od Duklianskej ulice pováľali náhrobné kamene, kontajner, vytrhli niekoľko krížov, porozbíjali lampáše a rozhádzali vence a kvety z hrobov. Obyvatelia Starej tehelne si na cintoríne spravili korzo, prechádz ali tadiaľ do mesta. Postupne prichádzali na cintorín pozostalí, ktorí prišli skontrolovať stav hrobov svojich nebohých príbuzných. Niektorí iba nechápavo krútili hlavami, iní neskrývali zlosť. Polícia prípad zdokumentovala a začala trestné stíhanie vo vec i pre prečin hanobenia miesta posledného odpočinku. Páchateľovi hrozilo dvojročné väzenie. Mesto malo posilniť hliadky. Riaditeľka Technických služieb mesta Prešov Andrea Marcinková v tejto súvislosti informovala primátora a náčelníka mestskej polície o akútnej potrebe zvýšenia bezpečnosti na cintorínoch. Prešovská radnica vnímala toto vyčíňanie ako neospravedlniteľný prečin, ktorého boli schopní len tí, ktorí nemali úctu k nikomu a ničomu. Dekan Rímsko -katolíckeho farského úradu v Prešove Juraj Rendeš povedal, že je to znesvätenie posvätného miesta. Cintorín bol konfrontácia so smrťou, čosi posvätné v súvislosti so zavŕšením nášho života. Takýto čin bol veľmi vážny i ľudsky a v kresťanskom zmysle ešte viac. Slováci, ktorí tragicky zahynuli pri výstavbe tepelnej elektrárne v Nemecku, boli z Prešova. Strašnou iróniou osudu bolo nielen to, že išlo o dvoch bratov, ale aj fakt, že súrodenci mali rovnaký deň a mesiac narodenia. Matka prišla naraz o dvoch milovaných synov. Bratia Jaroslav a Patrik Vykoupilovci z Prešova zomreli počas náročnej práce na výstavbe tepelnej elektrárne v Nemecku pri nešťastí, keď spadla oceľová konštrukcia. Muži vo veku 32 a 35 rokov tam robili ako vysoko špecializovaní pracovníci. Pôvodne ich najali ako záchranárov, pre nedostatok odborného personálu ich využívali aj ako špecialistov na prácu vo veľkých výškach. Bratia boli totiž vášniví horolezci, mali aj záchranársky výcvik. Ich matka bola z tejto nevýslovnej tragédie v šoku. Veď naraz prišla o dvoch milovaných synov. „Boli vášniví šp ortovci, horolezci, bajkeri, jaskyniari. Medzi nimi bol trojročný vekový rozdiel. A aj v rovnaký deň zomreli," povedala zúfalá žena. Ťažká rana osudu bola pre všetkých členov rodiny veľmi bolestivá. Sestra mŕtvych športovcov deň po oznámení tragédie nezvlá dla ťažký nápor na psychiku a zrútila sa. Záchranári ju odviezli do prešovskej nemocnice, kde ju lekári hospitalizovali. Osudom ťažko skúšaní rodičia tak prežívali ďalšie trápenie. Prvotnú informáciu o nešťastí v Nemecku sa matka dozvedela od rodinného zná meho bývajúceho v Prahe. Ten v tamojšej televízii zaregistroval správu o nehode na stavbe. Hneď sa snažila získať čo najviac informácií a preto telefonovala od veľvyslanectva po ministerstvo a až do Nemecka. Nedozvedela sa nič! Ako matka však mala zlé tušenie. 27.októbra správa o tragédii preletela rodným mestom mužov ako blesk. Viacerí, ktorí známych prešovských športovcov poznali, boli z tragédie, ktorá ich postihla, v šoku. Obrovská bolesť a nevýslovný žiaľ. Taká bola 5.novembra rozlúčka s bratmi Vykou pilovcami z Prešova, ktorí zahynuli pri tragickom nešťastí na stavenisku tepelnej elektrárne v Nemecku. Jaroslav a Patrik spolu prežili svoj život, pracovali spolu na jednej stavbe a spolu aj zomreli v jeden deň. Na poslednú cestu mladých mužov vyprevadili okrem ich najbližších príbuzných aj ich priatelia a známi. V prešovskom Dome smútku sa zišlo okolo tristo smútočných hostí. Obrad začali premietaním fotografií zo života Jaroslava a Patrika na veľkorozmernom plátne. S každým z nich sa rozlúčili ich kamará ti. „Ďakujem ich rodičom, že vychovali takého syna," znelo smútočnou sálou. V miestnosti nezostalo jedno oko suché. Do reči nebolo nikomu. „Boli to veľkí športovci. Je to veľká tragédia,