Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 126 3. DIVADLO A FILM Život a dielo zabudnutých divadelníkov Vladimíra Libovického a Jurija Šeregija, zak ladateľov profesionálneho divadelníctva na východnom Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine si 13.januára pripomenuli v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča organizátori slávnostnej akadémie venovanej ich 100.výročiu narodenia. Na spomienkovej akadémii predstavili ich dielo v časti nazvanej Rovesníci. Baletný majster a choreograf tanečnej zložky Poddukelský umelecký ľudový súbor pri Divadle Alexandra Duchnoviča Miroslav Morochovič predviedol ukážku z repertoáru baletného majstra Libovického. Jednoaktovkou Hla dný pripomenula ukrajinská herečka žijúca na Slovensku Lina Hvaťová dramatickú tvorbu Jurija Šeregija. Súčasťou spomienkového programu bola aj videoprojekcia filmovej snímky Nikola Šuhaj na motívy románu Ivana Olbrachta, ktorú v roku 1946 natočili pod odborným vedením a v choreografii Vladimíra Libovického. Išlo o 60 rokov starú českú verziu. Na podujatí sa zúčastnila aj dcéra Šeregija Oľga. Divadelné vzdelanie získali Libovický aj Šeregij v Prahe, kde aj istý čas pôsobili. Obidvaja sa narodili na Ukrajine. Vladimír Libovický mal český pôvod a štátne občianstvo, v Čechách prežil aj zvyšok svojho života. V tridsiatych rokoch ako sólista tancoval v štyroch pražských divadlách, neskôr v Slovenskom národnom divadle v Bratislave a na Ukrajine. V štyridsiatych rok och pôsobil ako režisér a baletný majster vo Švajčiarsku. Po vojne sa podieľal na založení Armádneho súboru piesní a tancov Víta Nejedlého v Prahe. V päťdesiatych rokoch pôsobil v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove a tanečnom súbore Poddukelského umele ckého ľudového súboru. Jurij Šeregij bol Ukrajincom, ale divadlo mu otvorilo cestu do Európy. Pôsobil v Čechách, na Slovensku, v Juhoslávii. Po vojne sa stal režisérom a umeleckým vedúcim Slovenského divadla v Prešove a externe režíroval v Ukrajinskom národnom divadle. Neskôr pôsobil v Košiciach, kde uviedol 28 premiér. Počas svojej divadelnej kariéry hral v 129 úlohách, inscenoval 233 titulov, z toho 133 na Slovensku. Riaditeľ Ján Hanzo povedal na adresu internej prehliadky, ktorú naštartovali v Divadle J onáša Záborského 2.februára , že majú nový repertoár a chcú ho verejnosti predstaviť v polovici sezóny. Chceli dať verejnosti na vedomie, že robia divadlo nielen v prešovskom, celokrajskom, ale aj celoslovenskom kontexte. Aj preto si ju nazvali Malá divadel ná inventúra. Na malej časovej ploche chceli divákom ukázať to najzaujímavejšie, čo v repertoári mali. Prehliadka bola príležitosťou nielen pre verejnosť, ale vedenie DJZ si pozvalo kritikov aj odborníkov z Divadelného ústavu v Bratislave. Potvrdených mali pätnásť hostí, riaditeľ za všetkých menoval Olega Dlouhého. Všetko sa malo odohrať na malej časovej ploche troch dní, počas ktorých mali zahrať osem predstavení. Zároveň ponúkali dobrú cenu vstupného, ktorá bola jednotná na všetky predstavenia päťdesiat k orún, aby prišli aj ľudia, ktorí zvyčajne do divadla nechodili, ako aj dôchodcovia. Interná prehliadka bola predstupňom k pripravovanému divadelnému festivalu. Ak by prišla pozitívna odozva a vznikol záujem, potom mohol v budúcnosti v Prešove opäť pravidelne organizovať divadelný festival. V rámci Malej divadelnej inventúry uviedli v historickej budove DJZ drámu o láske, vášni, smrti a žene Frederica Garciu Lorcu - Lorkiáda. Neskôr na malej scéne DJZ predviedli psychologický príbeh štyroch žien Tennesseeho Williamsa Nedeľa pre bolesť ako stvorená. 3.februára pokračovala prehliadka v historickej budove tanečným zrkadlením dnešného hektického sveta od Jaroslava Moravčíka pod názvom Diagnóza, potom pozvalo DJZ na malú scénu na inscenáciu Duety. Napokon v historickej budove uviedli klasickú drámu J. G. Tajovského z prostredia slovenskej dediny Statky zmätky. V historickej budove pokračoval festival predstavením o nádeji a spomienkach na mladosť Posledná cigara, neskôr na veľkej divadelnej scéne uviedli hudobnú rozprávku Perinbaba od Ľubomíra Feldeka a Juraja Jakubiska. Vyvrcholením festivalu bola inscenácia Keď umiera herec - v historickej budove. Nie náhodou sa divadelná scéna stala na konci apríla miestom, kde členovia Divadelného klubu pri DJZ odovzdávali sv oju Cenu sympatie najlepšiemu hercovi uplynulej sezóny. Široká členská základňa klubu to mala takmer vždy zložité, sezóna bola dlhá, dramaturgia ponúkala možnosti viacerým prvotriednym umelcom v našom súbore, a tak sa pravidelne stávalo, že nominácie na takéto ocenenie