Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 125 Taliansku. Konal sa v máji na počesť insitného rezbára Pavla Šarišského z Janova pri Prešove, ktorý na podobnom podujatí zomrel. Plenér usporiadal jeho osobný priateľ Antonio Protto a konal sa v malej obci Mandria v provincii Torino. Pamiatku P.Šarišského si išiel uctiť aj jeho syn Ján Šarišský, Martin Kundrík z Lipoviec, Anton Budzák a Miloslav Semančík z Popradu. Pridal sa k nim aj taliansky sochár Fiorenzo Seideman, ktorý sa pokúsil tentoraz netesať do kameňa, ale do dreva. Spoločne vytvorili nadrozmerné sochy, ktoré ostali v depozite galérie v Mandrii. Podujatie s rezbármi sprevádzala výstava naivného umenia v Mandrii, ktorú už 15 rokov organizoval maliar Antonio Protto. Dvojicu spomienkových výstav otvorila v polovici júla slávnostnou vernisážou Šarišská galéria v Prešove, ktor á sa takýmto spôsobom rozhodla priblížiť život a tvorbu dvojice prešovských umelcov - maliara Mikuláša Jordána a sochára Michala Suchého. Šarišská galéria sa rozhodla pripomenúť si 115.výročie narodenia významného prešovského maliara M.Jordána (1892 - 1977), ktorý v roku 1973 získal aj Cenu mesta Prešov. Väčšia časť jeho tvorby obsahovala krajinomaľby, portréty a zátišia, venoval sa ale aj kostolnému maliarstvu, reštaurovaniu sakrálnych a profánnych diel a kopistike. Na jeho výstave boli zhromaždené diela z majetkov galérií, múzeí a súkromných majetkov zo Slovenska a túto kolekciu obrazov doplnili aj bohatým dokumentačným materiálom. Druhá výstava bola venovaná 25.výročiu úmrtia a zároveň bola spomienkou na nedožité 65.narodeniny sochára Michala Suchého (1942 - 1982). Rodák z Habury, ktorý svoju krátku tvorivú časť umeleckého života prežil v Prešove, sa venoval najmä komornej i monumentálnej tvorbe. V sochárskych dielach sa prejavil ako umelec lyrického naturelu so zmyslom pre tvar i detail. Meno akademické ho sochára Ladislava Gajdoša nebolo pre Prešovčanov neznámym pojmom. Napokon, už desať rokov každé leto prezentoval svoje šokujúce nadrozmerné plastiky na prešovskej pešej zóne. Tá, ktorá bola na námestí v roku 2007 bola jedenásta a autor ju nazval „Hej pod Kriváňom". Všetky predchádzajúce plastiky zo spomínaného cyklu mali spoločnú myšlienku. Autor chcel nastaviť zrkadlo porevolučným rokom, no aj vypovedať krivdu, ktorú cítil. Podľa jeho slov sa už 16 rokov márne snažil o navrátenie ateliéru, ktorý mu úrady údajne neprávom skonfiškovali. Súdy ešte nevyniesli rozsudok a kompetentní úradníci sa podľa Gajdoša nedržali litery zákona.