Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 124 Františka Libu a Mareka Wágnera. Popri tradičných remeslách zaujali aj dekorácie z dielne Prešovčanky Márie Vykoupilovej. 22.marca zomrel v Prešove náhle akademický maliar Juraj Kresila vo veku nedožitých 75 rokov. V jeho tvorbe prevládal záujem o krajinomaľbu, venoval sa tiež komornej maľbe, figurálnej tvorbe, portrétu, knižnej grafike, ilustráciám a kresbám. Juraj Kresila začal študovať výtvarné umenie v roku 1951 na Štátnej umelecko- priemyselnej škole Dr. Z. Nejedlého v Zlíne. V ďalšom roku pokračoval na UMPRUM v Uherskom Hradišti. Vysokoškolské štúdium absolvoval na VŠVU v Bratislave u profesorov Dezidera Millyho a Jána Želibského na oddelení krajinárstva a figurálnej maľby. Po príchode do Prešova pôsobil na Pedagogickej fakulte UPJŠ ako odborný asistent. V rokoch 1980 – 1991 prednášal na VŠVU v Bratislave. Bol výnimočne aktívny, do posledného dňa svojho života sa zúčastňoval na rozvoji výtvarného umenia v Prešove. V partnerskom meste Nyíregyháza sa predstavili maliari zo Združenia pre umenie Katedrum pri Katedre výtvarnej výchovy Fakulty humanitných a prírodných vied PU a ich hostia. Výstavu s názvom Synergia otvorili 29.marca v Galérii 1-3 v Nyíregyháze. Spolupráca partnerských miest vo sfére kultúry neustávala. Tentoraz prešovskí umelci vystavovali v maďarskom partnerskom meste. V Nyíregyháze vystavovali po prvý raz. Dote raz vystavovali prešovskí výtvarníci najmä v poľskom partnerskom meste Nowy Sącz a naopak, poľskí umelci sa prezentovali v Prešove. Mesto Prešov bolo aj vďaka univerzite liahňou maliarov, grafikov a sochárov. Práve tvorbu výtvarníkov z akademického združen ia chcelo mesto predstaviť v zahraničí. Vystavené boli práce členov združenia Jána Bartka, Jaroslava Drotára, Anny Hausovej, Petra Kocáka, Prokipa Kolisnyka, Jara Onda, Ľubomíra Purdeša, Dušana Srvátku, Michala Tokára, Alice Vojčíkovej - Gabzdilovej, Edity Vološčukovej, Martina Zbojana a hostí Ľubomíra Gumana, Kamila Jurašeka, Ivany Pančákovej, Dušana Pončáka, Ivana Šofranka a Evy Tkáčikovej. 70- ročný prešovský výtvarník Mikuláš Gajdoš sa počas svojej umeleckej kariéry podieľal na 43 kolektívnych výstavách a mal aj vyše 15 samostatných výstav. V máji bolo možné vidieť jeho obrazy v prešovskej Galérii Átrium na spoločnej výstave EO IPSO, na ktorej sa prezentovalo Združenie výtvarných umelcov východného Slovenska - Bardejov. Najstarší vystavujúci maliar Mikuláš Gajdoš sa výtvarnému umeniu aktívne venoval 50 rokov, posledných 10 rokov už ako dôchodca. Kedy mal prvú výstavu, si už nespomínal. Ani ostatní umelci z výstavy EO IPSO neboli najmladší. Ľudmila Lakomá - Krausová mala prvú samostatnú výstavu v roku 1975 a predstavila sa aj na Ukrajine, v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku či Nemecku. Vo svojom domovskom stánku predstavoval poslednú tvorbu (akryl, grafika, kombinovaná technika) aj P.Tarasovič, ktorý pôsobil 22 rokov ako reštaurátor v Šarišskom múzeu v Bardejove. Prešovské kaviarničky a vinárničky boli objektom záujmu účastníkov 5.medzinárodného výtvarného plenéru v Prešove, na ktorom sa zúčastnilo 13 výtvarníkov z ôsmich európskych krajín. Na organizovaní dvojtýždenného podujatia spolupracovali Galéria Átrium a mesto Prešov, podujatie finančne podporilo aj ministerstvo kultúry. Výtvarníci tvorili v piatich gastronomických zariadeniach umiestnených v architektonicky zaujímavých priestoroch v historickom centre mesta. Kto mal rád vidieckejšie prostredie, mohol sa ro zhodnúť pre kaviarničku v Kolmanovej záhrade pod kopcom Kalvárie. Vernisáž výtvarných diel, ktoré vznikli počas plenéru, bola 31.mája v Galérii Átrium. Z podujatia vznikol aj katalóg. Galéria Átrium pri organizovaní prvého medzinárodného plenéru začínala skromne, zúčastnilo sa na ňom niekoľko výtvarníkov z Ukrajiny. Postupne sa zvyšoval počet zúčastnených krajín a umelcov. Vtedajší piaty ročník sa mohol pochváliť účasťou výtvarníkov z Českej republiky, Maďarska, Ukrajiny, Bulharska, Poľska, Srbska a Ruska. Z domácich umelcov sa na ňom zúčastnili Prešovčania Mikuláš Gajdoš a Igor Pešta. Výstava diel, ktoré vznikli do konca mája v Prešove, trvala dva mesiace. Na sklonku leta sa presťahovala do Košíc. Neprofesionálni rezbári nemali veľa možností prezentovať svoju prácu v zahraničí. Šanca sa im ponúkla len sporadicky. Dostala ju štvorica majstrov, ktorí získali grant Ministerstva kultúry SR prostredníctvom Vihorlatského osvetového strediska v Humennom, a mohli sa zúčastniť na plenéri v