Kronika mesta Prešov rok 2007

Kronika mesta Prešov 2007 95 Týždeň na to bola jednosmerná aj Jarková ulica, ktorá bola takisto rovnobežná s Hlavnou ulicou, na ktorej bola p ešia zóna. Na Slovenskej ulici bolo inštalované zvislé dopravné značenie, došlo k odstráneniu pôvodného vodorovného značenia parkovacieho pruhu a na konci marca sa vykonávali práce na vyznačenie nového parkovacieho pruhu náterovou technikou. Mesto malo podľa Hagyariho slov záujem aj o riešenie parkovania na sídliskách. Hľadalo územia, kde by sa mohli stavať parkovacie domy, keďže počet áut na sídliskách vysoko prevyšoval počet parkovacích miest. Tieto parkovacie domy mali byť súkromné a občania bývajúci na sídliskách by si mohli zakúpiť parkovacie miesto. Týmto sa mal do dvoch rokov vyriešiť parkovací systém v meste. Primátor ďalej konštatoval, že mesto nemá priestory na vytvorenie vlastných parkovacích domov. Bohužiaľ, všetky zmluvy, ktoré boli podpísané, boli v neprospech mesta. Zarobili na tom len súkromné spoločnosti, ktoré pokiaľ aj mali záväzok na vytvorenie parkovacích miest, tak ho nedodržali. A mesto im vyšlo v ústrety a zbavilo ich týchto povinností. Podľa primátora bolo totálnym paradoxom a hlúposťou predaj parkovacích miest pred mestským úradom na Jarkovej ulici. Pred voľbami primátor sľuboval Prešovčanom parkovanie na prvých 30 minút zadarmo. Na prelome marca a apríla P. Hagyari povedal, že prebiehajú rokovania so záujemcom o výstavbu parkovacíc h domov. Predpokladal, že v priebehu roka môžu pripraviť systém bezplatného parkovania pre Prešovčanov za 30 minút. Bolo to však komplikovanejšie, pretože bolo potrebné prepojiť parkovaciu službu aj s dopravným inšpektorátom, aby sa presne vedelo, ktoré au to má sídlo v Prešove a ktoré bolo iba z okresu Prešov. Po zjednosmernení ulíc bolo na Jarkovej vytvorených 45 nových parkovacích miest, čím sa kapacita parkovania zvýšila na 65 miest. Parkovacie miesta pribudli aj na Slovenskej ulici, ktorá bola čiastočne jednosmerná. Nových miest bolo 18, celkový počet sa zvýšil na 48. Celkové náklady na tieto zmeny predstavovali vyše 200 -tisíc korún. Do informačnej kampane o úprave smeru jazdy bola zapojená aj mestská polícia. Spor rodiny Drutarovských s radnicou a investorom stavby Nábrežnej komunikácie vstúpil do ôsmeho roku. Aj keď sa zdalo, že nový prešovský primátor spornú záležitosť vyriešil vecne a rýchlo, ukazovalo sa, že nad majetkovým vysporiadaním a dostavbou visel ďalší tieň, ktorý proces mohol spomaliť. Doho da medzi oboma stranami bola "na spadnutie". Intenzívne spolupracovali a vo všeobecnosti sa očakávalo, že materiál sa dostane na prerokovanie k mestskej rade a potom k poslaneckému zboru. Nestalo sa tak. Materiál z rokovania stiahli. A dôvod? Radnica zmenila postoj. Problémy nastali, keď si kompetentní uvedomili, že hoci v marci bolo vydané stavebné povolenie na ďalšiu etapu Nábrežnej komunikácie v kilometri 0,0 - 1,3, na súde ešte ležala žaloba 16 účastníkov konania, ktorí nesúhlasili s tým, že úradníci neakceptovali ich námietky pri zmene územného rozhodnutia. Toto všetko sa odohralo koncom roku 2005 ako reakcia na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil, že predchádzajúce stavebné povolenie z roku 2002 bolo vydané v rozpore so zákonom. Námietky však stavebný úrad neakceptoval a v máji 2006 exprimátor Milan Benč podpísal zmenu územného rozhodnutia stavby. Odvolania proti jeho rozhodnutiu nepomohli, preto dotknutí obyvatelia podali na súde hromadnú žalobu. V decembri 2006 sa stal prešovským primátorom Pavel Hagyari a ten sa rozhodol problém radikálne riešiť. Našiel východisko a s poslednými vlastníkmi nehnuteľností, ktorí ešte nemali majetok pre stavbu Nábrežnej komunikácie vysporiadaný, začal koncipovať dohodu. Situácia sa začala priaznivo vyvíjať a vo všeobecnosti sa očakávalo, že stavba náhradného bývania pre rodinu Drutarovských sa na jar začne. Odrazu sa však vyskytol problém. V marci totiž Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vydal stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu v kilometri 0,0 - 0,379 na uliciach Obrancov mieru po Škultétyho ulicu, ktorá má tvoriť spojnicu s diaľnicou D1 a v tom istom mesiaci sa malo s výstavbou začať. V tej chvíli začala rezonovať žaloba účastníkov konania, o ktorej ešte súd nerozhodol. Nastal obrat a j v rokovaní s rodinou Drutarovských. Radnica toto začala považovať za "podraz" a prišlo ultimátum. Otto Drutarovský k tomu povedal, že pri rokovaniach s pánom primátorom ho zastupovali synovia. Primátor ich vyzval, aby stiahli žalobu a presvedčili aj iných ľudí. Inak vraj žiadna dohoda nebude a pôjde sa cestou vyvlastňovania nášho domu. Syn O. Drutarovského tých ľudí oslovil a vysvetlil im situáciu. Vyjadrili záujem stretnúť sa s primátorom. V pozícii žalobcu mal každý z nich moc nad stiahnutím žaloby len v svojich rukách. Rodina Drutarovských sľúbila stiahnutie žaloby, len čo bude pripravovaná dohoda podpísaná. Spor sa ale dostal na súd ešte v čase, keď nikto nevedel, že primátorom bude pán Hagyari a nikomu sa nesnívalo o dohode. Primátor k tomu povedal, že zmluva je pripravená a podľa jeho názoru by mohla byť aj podpísaná. Malo to však jeden malý alebo veľký háčik a tým bol súdny spor. Pokiaľ sa súdny spor neukončí alebo nebude stiahnutý, nebol primátor