Kronika mesta Prešov rok 2006

88 Mestský úrad v Prešove oznámil v marci pozastavenie osobných príplatkov v školstve. Týkalo sa to asi 600 učiteľov a pedagogických pracovníkov v oblasti prenesených kompetencií - zamestnancov základných škôl, školských klubov a školských jedální. Problém sa odvíjal od nedostatku peňazí na mzdy v školstve. Podľa primátora v januári chýbalo prešovskej radnici na školstvo 700 -tisíc korún, vo februári už to bolo vyše milióna. V rámci dohadovacieho konania prešovská radnica požadovala cez krajský školský úrad od ministerstva školstva 36 miliónov korún. V minulom roku žiadali 39 miliónov a dostali 15 miliónov korún. Kritériom pre dohadovacie konanie bolo aj teplotné pásmo, v ktorom sa mesto Prešov nachádzal. Bol zaradený na úroveň Košického kraja, pritom bol severnejšie, vykurovacie obdobie bolo asi o mesiac a pol dlhšie , než zohľadňovali financie, ktoré boli pridelené. Materská škola na Važeckej ulici v Prešove oslavovala pätnáste narodeniny. 6.marca pri MŠ slávnostne otvorili zrekonštruovaný bazén. Rekonštrukcia bazénu, ktorý bol súčasťou MŠ už pri jej vzniku, trvala necelý mesiac. Mesto, ktoré je jej zriaďovateľom, súhlasilo totiž s projektom zameraným na cvičenie s batoľatami s využitím bazénu, ktorý ško la pripravila. Oprava si vyžiadala finančné zdroje vo výške 50 - tisíc korún. Financie získala škola od rodičov, od mesta Prešov, a z výťažku 2 % dane, ktorými rekonštrukciu podporili zamestnanci Cestných stavieb. Hoci rusínsky jazyk bol zavedený do vzdelávacieho systému od roku 1989, Prešovská univerzita po rokoch prepracovávania akreditačného spisu len v roku 2005 získala právo udeľovať akademický titul bakalár absolventom dennej a externej formy štúdia. V praxi to znamenalo toľko, že Rusíni mohli v akadem ickom roku 2006/2007 získať vysokoškolské vzdelanie v študijnom programe rusínsky jazyk a literatúra v kombinácii s 12 predmetmi. Išlo o učiteľské kombinácie s geografiou, biológiou, slovenským jazykom a literatúrou, výtvarnou, hudobnou a telesnou výchovou, anglickým a nemeckým jazykom, históriou, tiež ruským jazykom a literatúrou. Vtedajší maturanti si mohli podať prihlášku do konca marca , pričom mali možnosť voľby. Rusínsky jaz yk a literatúru mohli kombinovať so študijnými programami na štyroch fakultách PU a to na Filozofickej fakulte, Fakulte humanitných a prírodných vied, na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte a na Gréckokatolíckej teologickej fakulte. Gestorom tohto študijného programu bol Inštitút regionálnych a národnostných štúdií a odborným garantom bol doc. František Ruščák z Katedry knižničných a slovakistických štúdií FHaPV PU . Šéf ústavu Štefan Šutaj v tej súvislosti pripomenul, že proces akreditácie trval dlho aj preto, lebo na Slovensku nebol žiadny profesor rusinista. Jazyk bol len nedávno kodifikovaný a samostatne sa neštudoval. Predstavitelia rusínskych kultúrno- spoločenských organizácií založenie inštitútu a možnosti, ktoré ponúka považovali za jeden z významných úspechov od roku 1989, kedy bol rusínsky jazyk kodifikovaný. Na pôde prešovského Krajského úradu sa 27.marca uskutočnila celokrajská konferencia venovaná reforme vzdelávania. Zorganizoval ju Krajský školský úrad v Prešove a účasť prijalo vyše 200 zástupcov škôl aj zriaďovateľov. V centre pozornosti bola najmä reforma vzdelávania a nové legislatívne prostredie, ktoré so sebou mal prinie sť . Školský zákon prezentoval najmä exminister školstva Martin Fronc, pričom zdôraznil, že je flexibilný a počas nasledujúcich rokov sa môže dopĺňať. "Základnou zmenou prístupu je, že školy si budú vytvárať vzdelávací program individuálne a sieť expertov bude ich návrhy posudzovať. Zvýši sa konkurencieschopnosť medzi školami a to nie v počte žiakov, ale v hodnotení výsledkov vzdelávania. Tie lepšie dostanú viac zdrojov," komentoval zmenu prístupu M. Fronc. M ottom konferencie bola úvaha o tom, ako učiť tak, aby sa zohľadnili nielen potreby štátu, ale aj spoločenská objednávka či rozdielnosť podmienok medzi regiónmi . Zdá sa, že odborníci sa aj na takéto otázky už pripravili. Mestská rada na svojom aprílovom zasadnutí prerokovala aj situáciu v školstve. Týkala sa prvého polroku školského roku 2005/2006. Základné školy v meste Prešov navštevovalo v spomínanom období 9 967 žiakov. Priemerný počet žiakov v triedach bol 24,2. Na školách pôsobilo 631 pedagogických pracovníkov a 138 nepedagogických zamestnancov. Priemernú mzdu mali v rozmedzí 14-tisíc až 15- tisíc Sk na Základnej škole Bajkalská, Československej armády, M. Nešpora, Sibírska. Do 16- tisíc Sk na ZŠ Kupeľná, Prostejovská, Lesnícka, Šmeralova, Važecká a do 17-tisíc Sk na ZŠ Bernolákova, Májové námestie, Matice slovenskej, Mukačevská, Odborárska a Šrobárova. Platy na ZŠ