Kronika mesta Prešov rok 2006

71 3. PRIEMYSEL, PODNIKANIE A ZAMESTNANOSŤ Mesto Prešov sa na začiatku februára púšťa lo do budovania technickej infraštruktúry v priemyselnom parku Záborské. Primátor Milan Benč v tejto súvislosti informoval, že sa uskutočnilo rokovanie s istou nemeckou firmou, ktorá sa mienila usadiť v susedstve priemyselného parku. Podotkol však, že konkrétne údaje, týkajúce sa spomínanej firmy, uvádzať nebude, lebo na Slovensku sa vedie boj o investorov. Uviedol však, že ide výrobcu v oblasti automobilového priemyslu, ktorého celková investícia v Prešove by mala činiť skoro 1,5 miliardy Sk. Cieľovo mieni la zamestnať 1000 ľudí. Mesto už chystalo verejnú súťaž na výstavbu in fraštruktúry, na ktorú sa chcel práve spomínaný investor napojiť. Na mestskom úrade už kompletizovali podmienky pre jej vypísanie. Prešovské zastupiteľstvo ešte v júli minulého roka rozhodlo, že mesto sa bude podieľať na vytvorení súkromného priemyselného parku IPZ Prešov - Záborské. Následne sa spracoval projekt pre ministerstvo hospodárstva. Mesto sa ním uchádzalo o finančný grant 230 miliónov korún pre priemyselný park Záborské. Rozhodnutie ministerstva o tom, či do Prešova prídu štátne peniaze, by malo padnúť do konca februára. S budovaním technickej infraštruktúry v Záborskom mienilo mesto začať v máji. Investor sa sám pustil do vykupovania pozemkov, zhruba potreboval 15 hektárov. Chcel by začať vyrábať v júli 2007 . Na začiatok požadoval od mesta byty i kancelárie. Pre Prešov sa rozhodol hlavne preto, že je tu kvalifikovaná pracovná sila a že sú tu vzdelávacie inštitúcie. Čo sa týka lo samotného priemyselného parku Záborské, Benč uviedol, že aj tam už je investor, ktorý mienil 250 miest. Toto obsahoval aj projekt, ktorý mesto podalo na ministerstvo hospodárstva. „Aj tento investor je z oblasti automobilového priemyslu. Je však už taký nedočkavý, že si hľadá priestory, aby mohol začať s výrobou skôr, než sa podmienky v priemyselnom parku dokončia," dodal primátor. Spoločnosť Kronospan SK, s .r.o., Prešov, ktorá sa zaoberala výrobou dosiek a drevárskych produktov, dosiahla v roku 2005 tržby v objeme 4,346 mld. Sk. Ako informovala spoločnosť, v medziročnom porovnaní to predstavovalo nárast obratu o viac ako štvrtinu. V roku 2006 predpokladal prešovský Kronospan SK tržby približne na úrovni roku 2005, p očas ktorého predala spoločnosť približne 7,8 mil. m² laminátových podláh. Pod ľa jej konateľa Dušana Šneidera výroba plávajúcich laminátových podláh už v lete 2005 dosiahla plnú kapacitu a na zákla de rastúceho dopytu spoločnosť pristúpila k výstavbe v poradí už štvrtej linky. Jej sprevádzkovanie predpokladala spoločnosť na január roku 2006, avšak z technických dôvodov sa odložilo na neskôr. Nová linka mala mať kapacitu 3,5 mil. m ² ročne a celkové n áklady na jej výstavbu spoločnosť odhadla na 70 mil. Sk. Podľa predpokladov viac ako 90 % výroby tejto linky malo smerovať na export. V marci spoločnosť exportovala viac ako 55 % svojej produkcie. Firma Kronospan SK sa stala právnym nástupcom spoločnosti Kr onospan Slovakia, ktorá zanikla fúziou bez likvidácie. Výrobný program spoločnosti tvorila výroba laminátových podláh, surových a laminovaných drevotrieskových dosák, obkladových panelov a lepených veľkoplošných dosák. Doplnkový sortiment tvorili surové a laminované MDF dosky, lakované HDF dosky, OSB dosky, dvere, zárubne s príslušenstvom, lišty, lamináty a ďalšie doplnky. K začiatku roku 2006 spoločnosť zamestnávala 424 osôb. V prešovskej Mestskej hale sa 22.marca uskutočnila v poradí piata Medzinárodná b urza práce. Zorganizovalo ju Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom siete EURES a otvoriť ju prišla rezortná ministerka Iveta Radičová. "Všimla som si, že najväčší záujem je o prácu vo Fínsku, ktoré ako nová krajina otvára svoje trhy a vytvára podmienky pre umiestnenie pracovnej sily," uviedla ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny. Špecifikom týchto pracovných náborov bol fakt, že ponúkal mi esta pre ľudí so stredoškolským alebo základným vzdelaním, pre ktorých bolo na Slovensku nedosta tok príležitostí. Aj pre tieto skupiny ľudí sa teda otvára la cesta získať nové skúsenosti z iných odvetví a zoznámiť sa s technológiami v zahraničí. Do Prešova prišlo 25 zamestnávateľov z Veľkej Británie, Írska, Fínska, Nórska, Švédska, Dánska, Talianska, Slovinska aj Českej republiky. Ponúkali 550 pracovných miest v rôznych pozíciách. Výber teritória nebol podľa generálneho riaditeľa ÚPSVaR Rudolfa Sokola náhodný. Burza na východe Slovenska bola najmä preto, že miera nezamestnanosti prekračovala celoslovenský priemer, čo bolo 16,09 %. Skúsenosti boli také, že každý štvrtý záujemca si na burze našiel pracovné uplatnenie. Pre ilustráciu, v okrese Prešov