Kronika mesta Prešov rok 2006

69 o Zakarpatskú oblasť. Konferencia podčiarkla , že biomasa a jej využitie prinesie chudobným regiónom nielen úsporu energií, využitie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ale v neposlednom rade aj zvýši zamestnanosť najmä pre ľudí s nízkym vzdelaním. V zrekonštruovaných priestoroch bývalého audiovizuálneho centra na Prešovskej univerzite slávnostne uviedli na konci júna do prevádzky štúdio inform ačných technológií. Tento akt bol akýmsi pokračovaním pr ojektu, ktorý postupne realizoval Ústav digitálnych kompetencií PU. Prvoradým cieľom nového pracoviska bolo vytvoriť priestor pre tvorbu učebných pomôcok cudzích jazykov. V nasledujúcom akademickom roku mali k terajšiemu štúdiu pr ibudnúť ešte pracovisko edukačných inovácií a aplikácií. Ako zdôraznil rektor PU František Mihina, bol to jeden z príspevkov ako zmodernizovať podmienky vyučovania študentov aj informačnú gramotnosť učiteľov. Ústav digitálnych kompetencií vznikol s ambício u kumulovať aktivity základného vzdelania v informačných technológiách zo strany študentov a návykov zamestnancov pracovať s osobnými počítačmi podľa certifikácie ECDL. Od tohto princípu bol odvodený aj ďalší cieľ a to zaradenie voliteľných predme tov do študijných programov. Išlo napríklad o praktickú elektroakustiku, elektronické hudobné nástroje, komponovanie hudby na počítači a podobne. PU na tento projekt uvoľnila zo svojich zdrojov 850 -tisíc korún. Zvyšok nákladov bol prefinancovaný z projektu Sektorov ého operačného programu Ľudské zdroje. Na prešovskom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny sa na začiatku augusta rozbiehal nový projekt. Jeho cieľom bolo pomôcť zamestnávateľom zvyšovať úroveň všeobecného aj špecifického vzd elania personálu. Faktom však bolo, že zamestnávatelia nereagovali tak, ako projektoví manažéri predpokladali, a to aj napriek úvodným stretnutiam a písomným osloveniam. Z Prešovského kraja reagovalo 60 firiem, ale nie školy, štátna správa alebo samospráva. Aj pre vzdelávacie inštitúcie sa pritom v projekte našli produkty, ktoré by mali pomôcť zvyšov aniu kvalifikácie pracovníkov. Zásadným momentom bolo, že zamestnávatelia mohli nechať svojich zamestnancov vyškoliť v profesiách, kde sa vyžadovalo stredoškolské a nižšie vzdelanie s tým, že 90 % nákladov uhradil úrad. Zvyšok mal refundovať zamestnávateľ . Pracovníci sa mohli vzdelávať v pracovnej dobe, pričom im úrad práce refundoval mzdu aj cestovné náklady. Záväzný záujem prejavila prešovská SAD, ktorá chcela preškoliť vodičov na nové zručn osti, obsluhu pokladne, ale aj v efektívnej komunikácii so zákazníkom. Potom to bola ešte spoločnosť Spinea, ktorá mala špecifické požiadavky vo vzťahu k strednému manažmentu. V tomto projekte chcel úrad pomôcť zamestnávateľom zvyšovať kvalifikačnú úroveň personálu, ale zároveň sa museli zaviazať, že konkrétneho pracovníka budú zamestnávať najmenej ďalších 12 mesiacov a budú akceptovať získaný certifikát. Víťazom súťaže o najlepšiu a najkreatívnejšiu prezentáciu projektu v programe Mládež, ktorú zorganizovala Iuventa - Národná kancelária programu Mládež, sa v septembri stalo občianske združenie Politeas z Prešova s prezentáciou projektu Demokracia v praxi. Cenu publika získala prezentácia projektu Seven faces Nadácie Krajina harmónie zo Žiliny. S úťaž s názv om Filip 2006 bola určená tým, ktorí uskutočnili projekt v niektorej z akcií programu v období od 1.januára 2005 do 30. júna 2006. Prihlásiť sa mohli projekty, ktoré spôsobili zmenu v nejakej komunite, obci, blízkom okolí, rozšírili vedomosti, zručnosti a p odn ietili iniciatívu mladých ľudí alebo mali ako účastníkov príslušníkov rôznych rás, náboženstiev, etnických skupín, ale aj znevýhodnené skupiny a ďalších zanietených mladých ľudí. V súťaži uvítali i projekty, ktoré prispeli k boju proti intolerancii, rôz nym formám diskriminácie a propagovali myšlienky rovnoprávnosti. Do súťaže sa prihlásilo šesť DVD prezentácií, ktoré zaslali zástupcovia mládežníckych organizácií. Prezentácie posudzovala odborná porota zostavená zo zástupcov Ministerstva školstva SR, Mestského úradu Humenné a Stredoškolského parlamentu. Hlavnou cenou bol víkendový pobyt v hodnote 15 000 korún podľa vlastného výberu. Zachovať časť histórie v podobe trasy pionierskej železničky Prešov Zlatá Baňa sa rozhodlo združenie právnických osôb Sigord ská spoločnosť. Železnička kedysi zvážala drevo zo Slanských vrchov pre Solivary, kde sa ťažila soľanka. Ešte predtým bol na tejto trase splavový kanál pre drevo. Podľa nového projektu v septembri rekonštrukciou trasy mala vzniknúť Cykloželeznička - teda cyklistická