Kronika mesta Prešov rok 2006

68 2. PROJEKTY C eloslovenská súťaž pre stredné školy v riešení podnikateľských zámerov sa uskutočnila už po piaty raz. Verejnosť ju poznala ako Cenu Michala Bosáka. Organizovali ju potomkovia Michala Bosáka, bankára zo Šariša, ktorý bol prezidentom významnej americkej bankovej spoločnosti a jeho podpis sa dostal na americké doláre. Na jeho počesť súťaž každoročne vyhlasuje Spoločnosť Michala Bosáka. Tohtoroční výhercovia boli už známi ako aj veľkomestá , v ktorých za odmenu mali absolvovať niekoľkodňové pobyty. Išlo o zatiaľ neurčené mesto USA, Lo ndýn, Moskvu, Prahu a Brusel. "Tento rok sa zapojilo 61 slovenských stredných škôl. Komisia zložená z ekonomických odborníkov spomedzi projektov vybrala 20 najlepších a tie mali možnosť študenti prezentovať na pôde Národnej banky Slovenska v Bratislave. Oc enenia získalo desať študentov a na ich odovzdávaní 23.februára sa zúčastnili aj zástupcovia veľvyslanectiev, Prešovského samosprávneho kraja aj jednotlivých škôl," uviedol prezident spoločnosti Rudolf Bosák. Absolútnym víťazom sa stal Tomáš Slabej z Lipto vského Mikuláša s projektom Agrooturist, s.r. o. Jeho podnikateľský plán sa zaoberal rozvojom agroturizmu na Liptove. Keďže išlo o prvenstvo, v máji za odmenu mohol stráviť dva týždne v USA. Bodovali však viacerí východniari. Na piatom mieste sa umiestnil Martin Vysocký z Prešova s projektom EkoSyst, s.r.o. "Ekologická situácia v našom regióne stále nie je dobrá, preto som v projekte riešil problém recyklovania pet fliaš a ďalšie zhodnocovanie výliskov," povedal nám druhák M. Vysocký zo SSOŠ Elba. Jeho koleg a z prešovského Súkromného gymnázia, Matej Poláček, riešil otázku kvalitnejšieho vzdelávania. "Môj projekt bol o zriadení gymnázia, na ktorom tvoria gró vzdelávania cudzie jazyky, informatika a dizajn, čím by stredoškolák získal adekvátnu prípravu pre vyso kú školu rôzneho typu. Sídlo by malo byť v Ružomberku alebo v Púchove, pričom som sa inšpiroval prístupom učiteľov na našej škole," konkretizoval nápad, s ktorým sa umiestnil na šiestom mieste, M. Poláček. Odmenou pre oboch študentov bol týždenný pobyt v L ondýne. Súťaž, ktorú vyhlásila SMB pod záštitou Ministerstva zahraničných vecí SR už teda päť rokov umožňovala študentom naučiť sa spájať teóriu s praxou a lepšie sa pripraviť na potreby súčasného trhu práce. Regionálna rozvojová agentúra KRAPO sa stala najlepšou agentúrou Integrovanej siete Agentúr regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v oblasti strategického plánovania. Začiatkom mája prevzal toto ocenenie z rúk ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého predseda Správnej rady KRAPO Juraj Hurný. KRAPO vznikla v októbri 1998 a bola neziskovým združením právnických osôb. Bola zaradená do integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr, ktorú zriadilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako implementačný nástroj rozvoja na regionálnej a lokálnej úrovni. Pod gesciou ministerstva sa podieľali na tvorbe rozvojových dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja pre relevantných partnerov na rôznych úrovniach. Hlavn ým poslaním a cieľom agentúry bolo iniciovať, podporovať a integrovať aktivity regionálneho rozvoja v rámci Prešov ského kraja. Činnosť agentúry bola tiež zameraná na systematickú technickú asistenciu a pomoc pri regionálnom rozvoji a vypracovaní projektov. Za mimoriadne významný považovali projekt podporený v rámci programu Phare CBC Slovenská republika - Poľsko s názvom Vypracovanie stratégie regionálneho rozvoja pre pohraničné oblasti Prešovského samosprávneho kraja v spolupráci s regionálnymi samosprávami z p oľskej strany. Tento projekt ukončili v júli roku 2005. Jeho výsledkom bolo vypracovanie stratégie regionálneho rozvoja, ktorá podporovala najmä realizáciu rozvojových zámerov v oblastiach rozvoja cestovného ruchu, podpory malého a stredného podnikania a posilnenia zamestnanosti a vytváranie sociálneho konsenzu. Tri regióny v rámci Európy - Slovensko, Maďarsko a Ukrajina sa rozhodli v rámci prihraničnej spolupráce riešiť problém s využívaním biomasy. Keď vst upovali do projektu, ktorým chceli riešiť jej využívanie na výrobu tepla, našli veľa spoločných atribútov v pro blémoch aj východiskách. Práve o nich zástupcovia všetkých troch krajín rokovali na spoločnej medzinárodnej konferencii. Konala sa od 26. do 28.júna na pôde prešovského Krajského úradu. Výsledným produktom mala byť Štúdia komplexného nakladania s biomasou v spoločnom prihraničnom regióne Maďarsko – Slovensko - Ukrajina. Na konferencii odzneli príspevky zástupcov projektu vo všetkých troch krajinách aj expertov z výskumných ústavov. Čo sa týkalo územia, na Slovensku išlo o Prešovský a Košický kraj, na maďars kej strane o dve župy a to Borsod-Abaúj-Zemplén a Szabolcs-Szatmár-Bereg a na Ukrajine