Kronika mesta Prešov rok 2006

62 škola Tarasa Ševčenka s vyučovacím jazykom ukrajinským. Mesto získalo od krajskej samosprávy objekt internátu na Jarkovej ulici, ktorý stál uprostred dvoch budov patriacich radnici. Mestský úrad tak získal súvislý rad budov, ktoré po rekonštrukcii mali tvoriť spoločný objekt. Prešovská radnica čakala na uvoľnenie budovy nielen do konca školského roka, ale aj ďalšie týždne, kým si škola nevysťahovala svoje zariadenie. Ako uviedol primátor mesta Milan Benč, budovu bývalého internátu v auguste už prevzali aj fyzicky. Na jej rekonštrukciu poslanci odsúhlasili 15 miliónov Sk. V roku 2006 sa malo preinvestovať asi 2,5 milióna. Projektant robil ešte posledné úpravy návrhu. Na prízemí mesto chcelo zriadi ť kanceláriu prvého kontaktu, na poschodie a do podkrovia sa mala presťahovať mestská políc ia a ďalšie odbory, ktoré sídlili na vysunutých pracoviskách. Regionálny zväz SDKÚ-DS mal nového šéfa. Delegáti regionálnej konferencie 9.septembra rozhodli o tom, že Jozefa Polačka vystrieda na poste krajské ho šéfa Štefan Kužma. Na túto funkciu kandidovali obaja, pričom Kužma porazil v počte hlasov Polačka v pomere 110:83. Konferencie sa ako hosť zúčastnil aj predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany, expremiér Mikuláš Dzurinda, predseda poslaneckého klubu SDKÚ- DS Milan Hort a ďalší poslanci za túto stranu. Nový krajský šéf dzurindovcov Štefan Kužma bol v tom čase poslancom NR SR, jeho predchodca Jozef Polačko pôsobil v oblasti súkromného ško lstva po tom, čo ho nová vláda odvolala z funkcie prednostu Krajského úradu v Prešove. Bolo pravdepodob né, že Polačko bude kandidovať v koncoročných komunálnych voľbách na post primátora mesta Prešov. Pred štyrmi rokmi kandidoval na túto funkciu práve Š. Kužma, ktorý sa však vyjadril, že tento rok kandidovať nebude. Európska investičná banka poskytla Prešovskému samosprávnemu kraju vyše miliardovú úver. PSK bol prvým vyšším územným celkom, ktorý takýto úver získal. Postup prác, ktoré budú z úveru financované, prišiel 21.septembra konzultovať do Prešova viceprezident Európskej investičnej banky Ivan Pilip. Úver sa mal čerpať v priebehu troch rokov v maximálne desiatich samostatných tranžiach podľa potrieb kraja. V roku 2006 sa malo preinvestovať 30 % z celkovej sumy 1,3 mld. Sk. PSK mal pripravený a schválený zásobník 251 investičných projektov. Najväčšia časť úverových zdro jov, 780 miliónov korún, smerovala do modernizácie ciest 2. a 3. triedy. Prvá tranža úveru vo výške 11 miliónov eur bola na účet PSK pou kázaná 19. septembra. Z o 101 investičných a kcií naplánovaných na rok 2006, k 23.septembru zre alizovaných 64, pričom prebiehali preberacie konanie. Z naplánovanej dĺžky opráv 125 kilometrov ciest 2. a 3. triedy cestári opravili 83 kilometrov, čo predstavova lo takmer 66 %. V tom čase prebiehal proces verejného obstarávania v objeme 60 miliónov korún. SÚC PSK mal v úmysle doplniť technologický park o nové nakladače, sypače a špeciálne stroje na údržbu. Predseda PSK Peter Chudík hovoril s Ivanom Pilipom aj o mo žnosti použiť prostriedky EIB na modernizáciu Letiska Poprad-Tatry, prípadne na výstavbu nových úsekov ciest. Poplatky za využívanie služieb sociálnych zariadení boli od 1.októbra vyššie. Po troch rokoch rozhodlo Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho k raja o zvýšení úhrad za sociálne služby v priemere o 15 %. Hlavným argumentom boli zvýšené vstupy a teda náklady jednotlivých zariadení sociálnych služieb. Nová vláda postupne menila prednostov obvodných úradov, ktorá o tom rozhodla na svojom zasadnutí 28.septembra. V obvode Prešov Pavla Slaninku vystriedal 2.októbra vo funkcii prednostu Igor Smolko . Podľa jeho slov, chcel prispieť k zvýšeniu zamestnanosti, podporiť malé a stredné podnikanie a zlepšiť podmienky pre mladé rodiny pri získavaní bytov. V rekonštrukcii Krajského súdu v Prešove sa malo po piatich rokoch pokračovať. Definitívne o tom v novembri rozhodla Vláda SR a podľa slov predsedu Krajského súdu Igora Burgera jednomyseľne schválila sumu 298,798 milióna korún na celkovú revitalizáciu objektu, ktorá bola z ároveň kultúrnou pamiatkou. S dokončením prác sa ráta lo v roku 2009. Vláda zároveň uložila ministrovi spravodlivosti zabezpečiť dokončenie rozostavanej stavby v rokoch 2006 - 2009 a zaradenie do registra investícií Ministerstva financií SR. Suma však nemusela byť taká vysoká, keby sa v roku 2001 rekonštrukcia nezastavila pre podozrenia, ktoré sa nikdy nepotvrdili. Práve tento fakt spôsobil stratu vo výške 135 miliónov korún. "Dali sme znalcom vypracovať odborný posudok za účelom zistenia škôd, kt oré