Kronika mesta Prešov rok 2006

40 bol už známy aj zhotoviteľ infraštruktúry, o ďalší týždeň sa mal uskutočniť aj slávnostný výkop stavby infraštruktúry. Verejnú súťaž na výstavbu technic kej infraštruktúry v priemyselnom parku IPZ Prešov - Záborské vyhrala akciová spoločnosť Doprastav Bratislava. Mesto Prešov na vybudovanie infraštrukúry dostalo štátnu pomoc od agentúry SARIO vo výške 228,515 miliónov korún. Na pôde radnice sa 9.júna slávn ostne podpísala zmluva s dodávateľom prác. Za mesto ju podpísal primátor Milan Benč a za Doprastav obchodný riaditeľ Karol Hlaváč. Prítomný bol aj zástupca firmy Ci Regio, s. r. o., Miroslav Remeta a predseda predstavenstva akciovej spoločnosti IPZ Prešov Viliam Lafko . Primátor spomenul tortúru na zastupiteľstve týkajúcu sa odsúhlasenia zmlúv pre priemyselný park. „Mestá bežne prípravu priemyselných parkov nerobia sami. Ani my by sme to vlastnými silami nedokázali. Našim partnerom je firma IPZ," skonštatoval. Zámerom mesta bolo infraštruktúr u vybudovať do konca roka a mala sa realizovať na 4,7 ha pozemkov vo vlastníctve mesta. Spravovať ich však mal IPZ. Podľa primátora bolo nutné vybudovať aj prístupovú cestu od Delne. Miroslav Remeta uviedol, že predbežné zmluvy s mestom z minulého roka sa dotiahli do záverečnej fázy, teda upravili sa vzťahy medzi správcom parku, ktorým bola firma IPZ, vlastníkom pozemkov a investorom, ktorým bola firma Ci Regio, a mestom Prešov. Uviedol, že firma Ci Regio dávala pozemky do prenájmu pre priemyselný park na 15 rokov. Priemyselný park IPZ Prešov - Záborské mal rozlohu 30 ha. V platnosti bolo preň územné rozhodnutie, ktoré sa týkalo umiestnenia investorov z oblasti ľahkého priemyslu, strojárskej výroby, kovoobrábania a montáže hál. Čo sa týka lo infraštruktúry, bolo platné stavebné povolenie. „Zostáva odovzdať Doprastavu stavenisko a urobiť slávnostný výkop. V budúcom roku budú v priemyselnom parku svietiť svetlá a tiecť voda. Bude pripravený pre investorov," povedal Remeta. Rem eta zdôraznil, že súčasťou projektu, ktorý podávali na SARIO, bola prognóza zamestnanosti, ako aj zmluvy o budúcich zmluvách s investormi. Skonštatoval, že záver ečné rokovania s investormi mali byť až teraz, keď sa budovanie infraštruktúry stáva realitou. Zmluvy o budúcich zmluvách sú podpísané s piatimi investormi: „S dvoma už rokujeme o konkrétnom umiestení v priemyselnom parku." Konkretizoval, že išlo o spoločnosť RF Fritz, významného nemeckého investora v oblasti automobilového priemyslu, ktorý spracovával sklo a plastové dielce. Táto spoločnosť už v Pr ešove pôsobila v dočasných priestoroch v Haniske. Zamestnávala 35 žien, chcela však prijať ďalších 40 zames tnancov. Ich konečným zámerom bolo 400 ľudí. Ďalšou firmou, ktorá sa chce la usídliť v priemyselnom parku Záborské, bola turecká spoločnosť Assas Filter, ktorá bola dodávateľom olejových a vzduchových filtrov pre automobilový priemysel. Ich produkcia predstavovala 50 % svetovej výroby. Vybudovaním metropolitnej vysokorýchlostnej internetovej siete v Pr ešove sa začala zaoberať radnica už v roku 2005 . Primátor Milan Benč skonštatoval, že v rámci usmernenia Európskej únie sa za financie zo štrukturálnych fondov mohli do nej napojiť iba budovy verejnoprávnych inštitúcií a materské a základné školy. Všetky ostatné napojenia sa mohli realizovať len cez súkromné firmy. Ak by chceli do procesu elektronizácie zahrnúť celé mesto, podľa primátora by si to vyžiadalo investíciu 164 miliónov korún. Mesto už malo vypracovaný zoznam všetkých budov v meste, ktoré prichádzali do úvahy. V júli zadalo mesto vypracovanie štúdie, aby sa vytýčili trasy a na jej podklade sa mal urobiť projekt pre plánovacie obdobie EÚ na roky 2007 až 2013 . Povinnosťou mesta bolo financovať iba 5 % nákladov. Zo školského bazénu pri Združenej stre dnej škole na Ulici Ľ. Podjavorinskej chcel Prešov zriadiť mestský bazén. Uviedol to po rokovaní vedenia mesta 10.júla viceprimátor Milan Laca. "Od 16.marca je tento bazén mimo prevádzky," skonštatoval a dodal, že dôvodom bol nedostatok financií. Na prevád zku bazénu potrebovala totiž škola ročne 3,3 milióna korún, pritom pre vlastné potreby ho využíva iba na 15 %. Vo vedení mesta sa teda zhodli, že ak je plavecký bazén pre školu záťažou, tak riešením by bolo za symbolickú cenu ho odpredať mestu. Laca zdôraz nil, že mesto má záujem tak o bazén, ako aj posilňovňu a kaviarničku s tým, že bude znášať všetky prevádzkové náklady. Zároveň viceprimátor uviedol, že ak sa v tomto smere s PSK dosiahne dohoda, mesto bude musieť ešte doriešiť otázku odpisov, ročne malo ísť o sumu 1,3 miliónov korún.