Kronika mesta Prešov rok 2006

147 "Šickeho dovjedna som zažila, i dobrotu i planotu," zaspomínala si Ema Mesznerová obyvateľka Domova dôchodcov v Prešove na Veselej ulici. 31.júla sa totiž v domove konala milá slávnosť, babka Mesznerová oslávila veľké životné jubileum - 101 rokov. Zabl ahoželať jej prišiel riaditeľ Jozef Dobrovič, zamestnanci a tunajší dvanásťčlenný spevácky zbor pod vedením Gitky Zakuťanskej. Hudobný sprievod na harmonike mal na starosti František Labuda. Keď však spustil "kdeže sa podeli moje mladé časy," oslávenkyňa s i poplakala. Zaslzila aj pri želaní "mnoga leta" a "živió". Na oslavy jej v domove upiekli tvarohové koláče. To preto, že babku Mesznerovú koláčiky vždy potešili . Narodila sa 27. júla 1905 v Nálepkove v okrese Spišská Nová Ves, spolu so svojou sestrou dvoj ičkou Irmou. Otec im pracoval ako kováč a mama bola domáca. Vydala sa v roku 1949. S manželom Ernestom mali jedinú dcéru. Ovdovela v roku 1975. Celý život zasvätila práci v hospodárstve. Zo záľub mala najradšej domáce práce a prácu v záhradke. Ema Mesznerová bola v Domove dôchodcov na Veselej ulici od roku 1988. 31.júla oslávil 55.narodeniny bývalý vynikajúci futbalista Tatrana Prešov a tréner PhDr.Mikuláš Komanický. Bol tiež kormidelníkom slovenskej reprezentácie do 21 rokov. 1.augusta oslávila známa Pre šovčanka žijúca v Bratislave , rodáčka z Okružnej pri Prešove, Milka Zimková, herečka, spisovateľka, scenáristka 55.narodeniny. Knižne debutovala prozaickým cyklom Pásla kone na betóne, ktorý vyšiel aj v češtine. Osudy hlavných postáv scenáristicky dotvoril a v spolupráci s režisérom Stanislavom Párnickým na filmovú podobu a vytvorila v nej hlavnú postavu. Zdrojom inšpirácie sa jej stal predovšetkým východoslovenský vidiek a osudy tunajších žien, ktoré hľadali životné šťastie. Základnou črtou Zimkovej poviedo k sa stalo bohaté používanie modifikovanej podoby východoslovenského nárečia. Postavy si v zložitých životných situáciách zachovávali realistický postoj, umocnený situačným i slovným humoro m. Voľným pokračovaním debutu bola druhá kniha poviedok No a čo. Hl avnou témou poviedok boli konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta. Svoju výtvarnú tvorbu poodhalila autorka v zbierke poviedok Bez slov. 4.augusta oslávil 75.narodeniny bývalý vynikajúci futbalista a strelec Tatrana Prešov Karol Petroš, rodák z Vratimova. Hneď po príchode do Tatrana bol v rokoch 1954 a 1955 jeho najlepším strelcom, v ročníku 1962/63 bol s 19 gólmi kráľom strelcov v prvej československej futbalovej lige. V dvanástich sezónach odohral v Tatrane 247 zápasov a nastrieľal v nich 67 gólov. 17.októbra oslávil 90.narodeniny ukrajinský spisovateľ žijúci na Slovensku Fedor Ivančov. Rodák zo zakarpatskej oblasti Ukrajiny bol dlhoročným redaktorom ukrajinských periodík, bol členom Spolku ukrajinských spisovateľov a členom Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny. Bol autorom vyše stovky dramatických diel, čŕt, poviedok, rozhlasových hier a satirických humoresiek, celkovo vydal 18 kníh poviedok a čŕt. Najstarší obyvateľ prešovského Šalgovíka Michal Sekerák sa 23.októbra dožil stovky. Oslávenec pochádzal z Bajeroviec (okres Sabinov), kde prežil značnú časť mladosti. Pracoval ako roľník na gazdovstve, neskôr bol murárom. Asi dvadsať rokov prežil s rodinou v Rusku, kde robil na kolchoze. Jeseň života trávi l na Šalgovíku v kruhu rodiny, starala sa oňho 63 - ročná dcéra Helena Ľašová. Okrem nej ma l pán Sekerák dvoch synov. Z ôsmich vnúčat žilo sedem a pán Sekerák mal aj tri pravnučky a troch pravnukov. Sám pochádzal zo štyroch detí. Oslávencovi okrem najbližších blahoželal aj prešovský viceprimátor Milan Laca. Za svoju dlhovekosť vďačil Michal Sekerák aj tomu, že sa vyhýbal alkoholu. Potvrdila to aj jeho dcéra. „Na kolená a obklady vyčap al 20 litrov pálenky, ale vypiť to nevypil," povedala s úsmevom. Za celý život ho vraj "pripitého" videla len raz a aj na svojej storočnici si červeným vínkom pripil jubilant len symbolicky. Ďalším receptom na dlhovekosť bolo veľa roboty a kyslá kapusta. Tú však už pár rokov, odkedy ho zlostil žlčník, nemohol a dával prednosť sladkému. Na posedenie dokázal zjesť vrec ko cukríkov. C elý život nefajčil. V osemdesiatke mal krátke obdobie, kedy skúšal bafkať z fajky, ale prestalo ho to baviť. A nemal rád ani pozeranie televízie. „Bolí ma hlava z toho," vravieval pán Sekerák, ktorý radšej pomohol pri drobných prácach v domácnosti, napríklad nalúskal fazuľu či orechy. Kedysi toho bolo viac. „Dedo je majster. Čo chytil do ruky, z toho niečo vytvoril," prezradila jedna z vnučiek. Dedo je tiež, ako priznali, tvrdohlavý. „Vždy bol pracovitý a vytrvalý... Jedlo môžeš odložiť na zaj tra, ale robotu nie, hovorieva," doplnila