Kronika mesta Prešov rok 2006

132 Mesto chcelo zopakovať podobný prieskum približne o päť rokov, aby sa zistilo, aký posun nastal v jednotlivých oblastiach. Z priesk umu vyplynulo aj to, že priemerný Prešovčan vyprodukoval 250 kg odpadu. Pre hlavného architekta bolo najväčším prekvapením hodnotenie zelene, lebo štatisticky sme mali zelene veľa, ale občania ju brali ako samozrejmosť. Zrejme nebolo dosť mestských parkov. Respondenti za zeleň považovali skôr lesoparky. Tú bohatú zeleň, ktorú mali pod oknami na Sídlisku III, nepovažovali za verejnú zeleň. Celková atraktivita mesta dosiahla v štúdii známku 2,69, čo bol priemer v rámci slovenských posudzovaných miest. Lepšie bolo na tom mesto z hľadiska tzv. ekologickej stopy, ktorá označovala prepočítateľný ukazovateľ na život jedného obyvateľa príslušného objemu vzduchu, potravín, bývania atď. Priemerná ekologická stopa v Prešove bola 4,71 prírodného prostredia na osobu. Pr ešov bol na dolnej hranici ekologickej stopy v rámci miest EÚ (pohybuje sa od 4 do 7, v USA až 10), z čoho vyplynulo, že sa „správame pomerne šetrne k životnému prostrediu". Pomerná spokojnosť Prešovčanov bolo so školstvom a úrovňou bývania, problémom boli naopak pracovné príležitosti, doprava, ceny bytov, ale aj cesty, chodníky a parky. Naposledy sa v Prešove robil reprezentatívny prieskum o problémoch v meste pred siedmimi rokmi. Pripravila ho mimovládna organizácia Prešovské občianske fórum, ktorá sprav ila prieskum medzi občanmi i poslancami. U občanov mesta Prešov skončila na prvom mieste nezamestnanosť, ktorá bola u poslancov na piatom mieste. Druhým najpálčivejším problémom Prešovčanov bola bytová problematika, tretím bezpečnosť v meste a vandalizmus. U poslancov bola na druhom mieste bezpečnosť a na treťom bytová problematika, spolu s výstavbou mestskej komunikácie spájajúcej Sídlisko Sekčov s centrom Prešova (dnešná cesta na Rusínskej ulici). Prešovských poslancov najviac trápil problém výstavby obch vatu mesta, ktorý figuroval u občanov až na štrnástom mieste. Štvornohí miláčikovia boli často roky súčasťou prešovských rodín. Kým v roku 1999 bolo v meste 1262 legálne prihlásených chovateľov, v roku 2006 ich na prešovskej radnici evidovali už 2 548. Tí za ne zaplatili daň vo výške 2 milióny 56 -tisíc korún. Od dane za psov boli oslobodení len dôchodcovia bývajúci v rodinných domoch alebo ťažko zdravotne postihnutí. Oslobodenie od dane však platilo len pre jedného psa, ak ich bolo viac, chovateľ musel zaplatiť daň za každého ďalšieho. Žiadatelia o slovenské občianstvo museli preukázať, že žili v našej krajine najmenej päť rokov, boli bezúhonní a museli absolvovať pohovor, ktorým mali dokázať, že ovládajú základy jazyka. Po poslednej úprave zákona štátoobčiansky sľub žiadatelia skladali na krajských úradoch, teda čo najbližšie k miestu ich bydliska. Na Krajskom úrade v Prešove si v roku 2006 prevzalo Dekrét o občianstve 127 žiadateľov. Najviac občianstiev v našom kraji sa udelilo v rokoch 2003 a 2004, teda k rátko pred a po vstupe do EÚ. V tých rokoch ich bolo 428. Najčastejšie žiadali o občianstvo Ukrajinci, Číňania a Vietnamci. Ojedinele ľudia z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, bývalej Juhoslávie, ale aj z Izraela, Pakistanu, Kanady, Kolumbie, Chile, dokonca aj z USA a Burundi. Najčastejšie išlo o cudzincov, ktorí tu žili v zmiešaných manželstvách, prišli za biznisom, ale boli medzi nimi aj Slováci, ktorí získali občianstvo v cudzine a po návrate domov žiadali o obnovenie. Súčasne platný zákon totiž umožňoval dvojité občianstvo. Štátne občianstvo Slovenskej republiky bolo v roku 2005 udelené 126 občanom. Ukrajinci prevažovali v celkovom počte udelených občianstiev. Zo 126 nových občanov SR ich z Ukrajiny pochádzalo až 92. Deviati boli z ČR, šiesti z Ruska a traja zo Srbska a Čiernej hory. Po jednom alebo dvoch zástupcoch mali Bulharsko, Burundi, Izrael, Libanon, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Uzbekistan, Vietnam a USA. Do prešovskej matriky v roku 2006 zapísali 2 477 narodených detí, počet chlapcov bol vyšší o 51. Rodičia s najväčšou obľubou dávali svojim dcéram meno Alexandra, ktoré sa rok predtým neumiestnilo ani v prvej desiatke, na ďalších miestach to bola Kristína a Vanesa. U chlapcov si prvenstvo udržal Samuel, nasledoval Jakub a Patrik. Niektoré deti dostali do vienka aj exoticky znejúce mená ako Teuta, Philippe, Chloe, Megan, Nathaniel, Lizbeth, Zoran, Jacot, Nino, Rút,