Kronika mesta Prešov rok 2006

131 6. ŠTATISTICKÉ ÚDAJE Šarišská metropola bola tretím najväčším slovenským mestom. V Prešove sídlila univerzita, fakultná nemocnica, dve divadlá, mnoho inštitúcií. Na jednej strane sa do krajského sídla každoročne sťahovali ľudia z blízkeho i ďalekého okolia z najchudobnejšieho slovensk ého kraja. V Prešove ostávali mnohí vyštudovaní mladí ľudia z dedín a okolitých miest. Na druhej strane z mesta húfne odchádzali Prešovčania, ktorých bolo plné Írsko, Anglicko či Bratislava. Mesto Prešov nechalo v roku 2006 vypracovať správu o trvalo udržateľnom rozvoji mesta, v ktorej boli zhrnuté názory občanov a štatistické ukazovatele. Vyplynulo z nej viacero zaujímavých faktov. O doprave sa viac hovorilo počas predvolebnej kampane, ale táto oblasť bola už roky Achillovou pätou Prešova. Či už išlo o ch ýbajúci obchvat, zápchy na cestách alebo nepríjemnosti so svetelnými križovatkami. Niekedy sa dopravná situácia blížila ku kolapsu. Veď ako inak sa dal nazvať stav, keď vodičom trvalo 20 minút, kým prešli cez svetelnú križovatku. Takáto situácia bola v kra jskom meste pred Dušičkami a nešlo o ojedinelý jav. Podľa údajov zo spomínanej správy sa intenzita dopravy na hlavných ťahoch za desať rokov zhruba zdvojnásobila. Priemerné zdržanie dopravy na kritických úsekoch bolo podľa štatistík 10 až 12 minút. Aj poče t dopravných nehôd vysoko prevyšoval hodnoty zistené v iných mestách (Dubnica nad Váhom, Levice, Piešťany, Prievidza, Trnava, Zvolen, Púchov, Rimavská Sobota, Šaľa), ktoré sa do tohto projektu zapojili. Najnebezpečnejšie ulice a križovatky pre vodičov boli podľa obyvateľov Košická - Petrovianska, Vajanského, Levočská - Hlavná či Šváby - Haniska. Pre chodcov a cyklistov to boli Sabinovská a Levočská. Spokojnosť vyjadrili občania s pešou zónou a cyklochodníkmi, naopak, nespokojní boli s chodníkmi a cestami. Z ekologického hľadiska bolo pozitívom, že mestskú hromadnú dopravu využívalo vyše 50 % ľudí, 20 % preferovalo pešiu dopravu, vyše 6 % bicyklovú. Osobné automobily užívalo asi 20 % opýtaných. Obyvateľov Prešova trápil nedostatok zelene, pričom išlo najmä o lesoparky. Ako najradšej trávili voľný čas? Podľa štúdie trávili v priemere Prešovčania doma 43 % času, na verejných priestoroch (ulice, námestia) vyše 9 %, v parkoch či lesoch 5 %, na pracoviskách alebo v škole zhruba 25 % a v iných uzavretých budovách (obchody, kiná, kaderníctva...) asi 8 %. Čo sa týka zelene, Prešov mal takmer 38 m² na obyvate ľa, čo bolo najvyššie číslo zelene spomedzi skúmaných miest. Čo sa týkalo čistoty ovzdušia, bol na tom Prešov štatisticky v strede, resp. mierne nadpriemerne. Pr oblémom boli prachové častice, ktoré súviseli najmä so zvýšenou intenzitou dopravy. Nedostatok pracovných príležitostí bola oblasť, kde bola štatisticky najväčšia nespokojnosť občanov (pri hodnotení ako v škole získal tento bod známku 4,22). Nespokojnosť bola aj s dostupnosťou a cenou bytov (známka 3,89) a bezpečnosťou (3,32). Spokojnosť obyvateľov s celkovou situáciou v meste bola nasledovná: veľmi spokojný 3,58 %, spokojný/skôr spokojný 52,16 %, skôr nespokojný/nespokojný 3,95 %, veľmi nespokojný 3,95 %, neviem posúdiť 6,5 %. Čísla uk azovali aj to, že postupne kles al podiel sociálne odkázaných občanov. O Prešove sa hovorilo ako o silne religióznom, najmä katolíckom meste. Prieskum potvrdzoval, že do života cirkvi sa pravidelne zapájalo vyše 30 % oslovený ch obyvateľov. Zaujímavosťou bolo, že na otázku „vždy sa zapájam" odpovedali kladne len 3 %. Naopak, nikdy sa nezapájalo 48,7 % opýtaných. Najmenší záujem bol o účasť na mestských zastupiteľstvách, kam nikdy neprišlo takmer 80 % opýtaných obyvateľov. Záujem nebol ani o komunálne voľby, ktorých sa nikdy nezúčastnila vyše tretina respondentov. Štúdia o trvalo udržateľnom rozvoji mesta Prešov vznikla na základe projektu, ktorý podala radnica spolu s ďalšími partnermi, a podporila ho Európska únia. Na území Pr ešova nebola takáto rozsiahla analýza údajov o stave mesta. Bol to závažný dokument, čo sa týkalo poznania verejnej mienky.