Kronika mesta Prešov rok 2006

118 To spôsobilo revitalizáciu národných hnutí, s čím auto matiky išli aj ich extrémne prejavy - nacionalizmus, rasizmus, intolerancia či šovinizmus. Pešia zóna 12.októbra ožila jarmočným ruchom. Vyše 40 remeselníko v z regiónu, ale aj z Banskej Bystrice, Podbrezovej, Košíc, Spišskej Novej Vsi a iných miest prišlo predvádzať svoje umenie. Medzi nimi rezbári, košikári, medovnikári, čipkárky, tkáčky aj kováči. "Som študentom Technickej univerzity, konkrétne mám odbor so cha a snažím sa hľadať spojenie medzi sochárstvom a kováčskym remeslom," povedal nám oháňajúc sa kladivom Prešovčan Michal Kačmár. Už dva roky vyrába l originálne ceny pre mesto Sabinov. Organizátormi Remeselného jarmočného dňa boli Šarišské osvetové stredisko, Park kultúru a oddychu a mesto Prešov. Už 14. decembra sa v priestoroch p rešovskej mestskej haly začali tradičné vianočné trhy. Prišlo štyridsať predajcov zo Slovenska a Poľska, čo bol približne rovnaký počet ako v roku 2005. Návštevníci našli v mestsk ej hale všetko, čo k trhom patrilo . Tak, ako aj po minulé roky, najviac stánkov bolo s oblečením. Nechýbali módne a bytové doplnky, obuv, nábytok, hračky. Na svoje si prišli všetci, ktorí si chceli vyzdobiť svoje príbytky vianočnými dekoráciami. Nechýba li vianočné doplnky a samotné vianočné stromčeky v rôznych veľkostiach a druhoch. Krajské múzeum v Prešove pripravilo pred Vianocami výstavu zastrešujúcu obdobie od Kataríny až po Troch kráľov. Múzeum skĺbilo to tradičné - ľudové, s cirkevným, kde spadali betlehemy. Tie, ktoré múzeum vystavovalo boli z dielne prešovského majstra Jána Bencúra. Vzťah k rezbárstvu mal už od detstva. Pred Vianocami, keď mal 10 rokov , vystružlikal svoj prvý betlehem. Od tých čias ho láska k výrobe betlehemov neopustila. Jeho diela boli po celom svete. Najradšej mal lipové drevo ktoré volal "Božským drevom" pre jeho tvárnosť. Využíva l aj farbu driev z ovocných stromov, ako sú slivka, hruška, orech. Pri vstupe do Krajského múzea upútal návštevn íkov veľký farebný betlehem. Bol pre deti, lebo deti lákala farba. Tento farebný betlehem na rozdiel od kostolných betlehemov, ktoré boli sadrové, bol z lipovéh o dreva v kombinácii s topoľom. Autor c hcel, aby tento betlehem bol rýdzo slovenský. Vychádzal aj z Biblie. Aby jasličky vyzerali pri rodzene, zhotovil ich z drevených samorastov. Nechýba klasická zosta va sv. Jozef, Panna Mária, dieťatko, dobytok . Tradíciu betlehemov s jasličkami zaviedol František z Assisi, ktorý hral v kostole vianočný príbeh so živými jasličkami. Betlehemy časom zľudoveli a rezbári si ich začali prispôsobovať. Do liturgie sa vkladali vsuvky zo života Ježiša Krista, pričom tieto "hry" sa postupne z kostolov vytlačili na námestia našich stredovekých miest.