Kronika mesta Prešov rok 2006

114 7. LITERATÚRA Krajské múzeum v Prešove vydalo na začiatku roka už tradične reprezentačný kalendár V zrkadle času. Bol zostavený z dobových pohľadníc miest Prešovs kého kraja z prvej polovice 20. storočia. V kalendári boli pohľadnice z Prešova, Sabinova, Kežmarku, Popradu či Štrby. Nechýbajú ani pohľadnice z Vysokých Tatier, Bardejova, Bardejovských Kúpeľov, Levoče, Vranova nad Topľou a Humenného. Zaujímavosťo u tohto zaujímavého kalendára bolo, že na jeho zadnej strane boli pohľadnice, ktoré sa dali použiť na zaslanie poštou . Tradíciu vydávania reprezentačných materiálov založili pracovníci múzea v roku 2 004, keď pripravili súbor vedút - historických pohľadov na mestá tohto kraja vo výtvarnom vyjadrení zo 17. až 19. storočia . V prešovskom Vydavateľstve Michala Vaška vyšla na začiatku januára prvá knižná publikácia o Šváboch, ktoré boli mestskou časťou P rešova a stálo tam najmladšie prešovské sídlisko. Autor knihy František Štefan Pribula jej dal názov Šváby moje rodné, s podtitulom Nezabudnuteľné spomienky. Kniha bola rozdelená do 15 častí, v ktorých autor z historického pohľadu opisoval kolonizáciu novej ulice, ktorú osídlili v 18. storočí prisťahovalci z Nemecka, predovšetkým z Durínska, Alsaska a Pruska. K osídleniu nemeckými kolonistami došlo na základe plánu cisára Jozefa II., ktorý navštívil Prešov a solivarské bane v roku 1770. Nemci prišli do Prešova za prácou, zamestnali sa v Solivaroch a venovali sa obchodu. Novú ulicu začali stavať v roku 1781 a dokončili ju za päť rokov. Dostala názov po panovníkovi Jozefstrasse, až neskôr ju premenovali na Švábsku. Takmer na vlas rovnaké domčeky osídlilo okolo 50 nemeckých rodín, ktorých členovia ovplyvnili svojimi zvykmi hlavne obyvateľov susedného Solivaru. Publikácia mala bohatú prílohu fotografií, ktoré zachytávali zmeny na Švábskej ulici až do začiatku 20. storočia. Autor pri jej písaní vychádzal z archívny ch materiálov, ktoré obohatil o spomienky najstarších obyvateľov tejto mestskej časti. "Poézia je možno najsubtílnejším, najrukolapnejším a najpresvedčivejším prejavom života, všetkých jeho stránok," tvrdil Ladislav Šimon, ktorý do novej zbierky básní ukrajinského poeta Milana Bobáka Okamih dojatia napísal doslov. Knižku krstili 7.februára v prešovskej galérii Átrium. Krstná mama, vedúca odboru kultúry mestského úradu Mária Putnocká, ju pokvapkala vínom a posypala farebnými konfetami. Zároveň útlej knihe zaželala veľa čitateľov. Kniha Okamih dojatia vyšla v prešovskom vydavateľstve Cuper. Pozoruhodné ilustrácie k nej urobila Odarka Dolhoš. Vyšla v slovenskom preklade básnika Juraja Andričíka. Milan Bobák bol ukrajinský básnik, prekladateľ a publicista. Ži l a tvoril v Prešove. Debutoval v roku 1966 v zborníku mladých autorov. Prvá samostatná zbierka poézie Živokvet mu vyšla v roku 1972, tak nasledovali zbierky Farebné dni, Súdny čas, Spoveď osamote a Pod siedmym nebom. Vydal aj knihu publicistiky Očista slov om - Dialógy s Eliášom Galajdom. Prekladal z češtiny i slovenčiny. V jeho preklade vyšiel v ukrajinčine aj výber poézie Daniela Heviera Uprostred pokušenia. Faktografiu o presídlencoch z Českosloven ska do Sovietskeho zväzu po II.svetovej vojne, ich problematický návrat domov v 90.rokoch a nehostinné prijatie v starej vlasti obsahovala nová publikácia Encyklopedický slovník presídlenia, ktorý 18.februára uviedol do života jej autor Štefan Kruško. Na slávnosti sa stretlo v Prešove okolo 40 navrátilcov a ich potomkov, medzi ktorých patril aj Kruško s manželkou Helenou. Rolu krstného otca zverili Jurajovi Kundrátovi, bývalému vedúcemu katedry ukrajinského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Kniha obsahovala vyše 1 000 hesiel a na 480 stranách uvádzala mená politikov, štátnych zamestnancov a funkcionárov, ktorí mali podiel na príprave a realizácii presídlenia občanov ČSR a Európy do ZSSR. Kruško vo svojej knihe popisoval zaujímavé osudy ľudí, uvádza l mená prenasledovaných a odsúdených Slovákov, ktorí si odpykávali tresty v pracovných táboroch, väzeniach a gulagoch i nezvestných osôb. Menoval mestá a obce na Ukrajine, kde žili, uvádzal zákony, ktoré riešili problematiku presídlenia do ZSSR a ťažký proces ich návratu späť. V knihe boli uvedené mená všetkých 12- tisíc optantov a tých, čo sa na Slovensko vrátili, ich stretnutia doma, založenie Koordinačného výboru reoptantov, publikované články, kópie významných dokumentov, na základe ktorých bolo presídlenie realizované. Na knihe s autorom pracovala aj jeho manželka Helena Krušková, ktorá povedala: "Sama som to na vlastnej koži prežila. Preto som od prvého dňa vedela, že