Kronika mesta Prešov rok 2006

109 Výstavu dokumentujúcu ľudovú architektúru východného Slovenska sprístupnili v polovici júla v Krajskom múzeu v Prešove. Autorom dobových fotografií zobrazujúcich spôsoby bývania a dedinské hospodárske objekty bol známy národopisec a etnograf Ján Lazorík z Krivian. Z jeho rozsiahlej zbierky pracovníci múzea vytvorili v národopisnej časti múzea autorskú výstavu jeho fotografií. Do expozície vybrali tie, ktoré najtypickejšie dokumentovali to, ako bývali ľudia na dedinách pred 30 až 50 rokmi. Zachytil skutočne tú pravú, tradičnú arc hitektúru, ktorú naši predkovia zakomponovali do toho prostredia, v ktorom žili. Nebolo ničím narušené, pretože svoje príbytky stavali z prírodných materiálov. Prostredníctvom spomínaných fotografií si mohli návštevní ci tejto expozície prezrieť vtedy už ne existujúce dedinské zákutia. Väčšina odfotených stavieb už neexistovala v pôvodnej podobe. Zámerom autora bolo zvečniť ich ako pamiatku na úsilie mnohých generácii ľudových staviteľov odkázaných na svojpomoc, ktorí preberali všetko, čo vytvorili ich predkovia a čo vyho vovalo ich najširším potrebám. Vďaka výstave mali mladí ľudia možnosť spoznať, ako žili naši predkovia. Nadýchať sa tej atmosféry a byť hrdí na to, že naši prarodičia dokázali najjednoduchšími prostriedkami vytvoriť doslova úžasné a geniálne v eci, funkčné a späté s prírodou. Nebola to však iba technická stránka veci, ale najmä duch doby a regiónu, špecifickosť etnika, ktoré tu žilo . Podľa etnografky múzea dominujúcim stavebným materiálom našich predkov bolo prírodné drevo. Tento stavebný mater iál spolu s kameňom a hlinou umožnil vytvoriť najmä jednoduché, nehonosné stavby. Vystavené fotografie dokumentovali najstarší typ drevenej architektúry - rohový zrub navrstvených trámov s prečnievaním koncov, ale aj murované domy z valkov - nepálených tehál. Nechýbala ani rámová, stĺpiková, tzv. "palančená" architektúra pod slamenou či šindľovou krytinou, verejné dedinské stavby hospodársko- technického rázu ako "gatre" vodné píly, mlyny, kováčske vyhne, vozárne slúžiace na prenocovanie furmanov, dedinské o bchody, krčmy. Zobrazené boli aj gazdovské dvory tvoriace komplex najnutnejších obytných a účelových stavieb, ktorými boli stodoly, sypance, maštale, pivnice, studne či pece. Svojský a rešpektovaný prešovský výtvarník Peter Kocák vystavoval na začiatku augusta svoje práce v galérii Per Spectrum. Tá sa nachádzala v budove prešovského Katolíckeho kruhu. Hoci vystavené práce pochádzali z rôznych časových období, spája l ich rovnaký myšlienkový náboj. Petra Kocáka oslovila orientálna kultúra a zen. "Nikdy som n evedel, čo to zen je, aj keď som začal študovať japončinu a tieto orientálne kultúry. Zen sa však vždy, ako každému človeku zaoberajúcemu sa týmito kultúrami, postaví do cesty, tak ako iné všetky možné náboženstvá a filozofické prúdy. Zen ma oslovil zo vše tkých najviac. Nejde o žiadne štúdium kníh či horko - ťažko vydobyté cvičenia, ale o náhle precitnutie. Niekomu sa to podarí za sekundu a niekomu ani za celý život." Tvorba Petra Kocáka bola vystavená v rôznych kútoch sveta. 10.septembra sa v priestoroch Gréckokatolíckeho farského úradu na Hlavnej ulici č.8 uskutočnila vernisáž výstavy ľudového maliara Juraja Molnára Na česť našej nebeskej Matky. Pre rodáka z Kyjova to bola už štvrtá výstava. Časť svojej tvorby prezentoval v roku 2002 v Čiernom orli, v roku 2004 sa zúčastnil na Medzinárodnom bienále rusínskej kultúry v Krynici a v júni 2005 to bola výstava v priestoroch Gréckokatolíckeho farského úradu. V tvorbe ho inšpiroval rodný kraj, rusínsky folklór, viera, kultúrne i kresťanské tradície Rusínov. Ploty hanby boli v polovici októbra vystavené na prešovskej pešej zóne. Išlo o panely, ktoré informovali o štátoch s totalitnými režimami. Či už išlo o Bielorusko, Čínu, Kubu, Barmu alebo o Severnú Kóreu. Na záberoch bolo vidieť aj koncentračné tábory z totalitný ch režimov. Výstavu "Fields of Shame - Ploty hanby" usporiadala Nadácia Pontis, poľská organizácia Centrum z Krakova a občianske združenie Hlava 99. Vystavené fotografie sprevádzali konkrétne príbehy ľudí. Historicky prvú výstavu kresleného humoru pripravilo v Prešove Združenie karikaturistov a priaznivcov humoru Uzol. Vernisáž sa uskutočnila na začiatku decembra na pôde prešovského DJZ a verejnosť sa mala možnosť zasmiať či inšpirovať zhruba stovkou kreslených vtipov. Usporiadatelia nenazvali výstavu Humor bez hraníc náhodou. K tridsiatke vystavujúcich autorov od Bratislavy po Humenné sa pridalo 38 karikaturistov z Českej republiky spomedzi členov Českej únie karikaturistov .