Kronika mesta Prešov rok 2005

80 Z kaplnky Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove zmizol 29.augusta popoludní vzácny ob raz. Tam, kde visela vzácna ikona Ježiša Krista učiteľa, ostal len dorezaný holý rám. Vzácna ikona pochádzala z druhej polovice 19.storočia. Na začiatku septembra sa na prešovskej Kalvárii uskutočnila odpustová slávnosť. Duchovný program začal sv. omšou v Dóme sv.Mikuláša, po ktorej išla procesia na Kalváriu. Krížovú cestu mali vo svojej réžii veriaci zo Solivaru. Večerný program bol venovaný mladým z prešovských farností. V tom čase prebiehala rekonštrukcia Krížovej cesty. Najväčšiu investíciu okolo 4 mi l. Sk si vyžadovala kaplnka Svätých schodov, ktorá nepatrila do súboru Krížovej cesty. Oprava Kalvárie sa realizovala niekoľko rokov, väčšinou financií pochádzala zo zbierok veriacich. Tretí celoslovenský eucharistický kongres bol aj pre gréckokatolícku cirkev na Slovensku významnou udalosťou. 14.septembra , na sviatok Povýšenia Svätého Kríža, si gréckokatolíci pripomenuli druhé výročie blahorečenia biskupa mučeníka Vasiľa Hopku. V jeho rodisku v Hrabskom v okrese Bardejov slávil eparcha Mons.Ján Babjak a rchijerejskú svätú liturgiu, ktorá bola súčasťou slávenia III.celoslovenského eucharistického kongresu v Prešovskej eparchii. 17. septembra, v rámci III. celoslovenského eucharistického kongresu sa uskutočnilo stretnutie pápežského legáta kardinála Jozefa Tomka s gréckokatolíkmi v ich farskom Chráme Povýšenia Svätého Kríža v Bratislave. 18.septembra slávili gréckokatolícki biskupi Ján Babjak a Milan Chautur v bratislavskej Petržalke slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu. Táto pobožnosť podľa biskupa Bab jaka znamenala zvýraznenie skutočnosti, že na Slovensku žijú katolíci západného i východného obradu. V septembri rozšírila internetová stránka Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove škálu možností komunikácie. Novinkou bola webkamera, ktorá nepretržite ponúkala fotografický záber do interiéru Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Pohľad do chrámu sa obnovoval každých desať sekúnd. Návštevníci stránky tak mohli nahliadnuť dovnútra katedrály, v ktorej boli vystavené relikvie blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, relikvia Kristovho kríža i verná kópia Turínskeho plátna. V priamom prenose tak mohli ľudia vidieť aj samotné obrady. Na internetovej stránke biskupstvo zverejnilo aj kompletný Schematizmus Gréckokatolíckej prešovskej eparchie 2004. Na evanjelizačný seminár Oheň, ktorý sa konal 15.októbra v prešovskej Mestskej hale, prišla skupina prednášajúcich z USA. Hlavným prednášajúcim bol Tom Edwards, ktorý bol na Slovensku už pätnásty raz. Od svojej prvej návštevy v roku 1997 videl mnohé zmeny v životoch veriacich aj neveriacich, ktorí sa Ohňa pravidelne zúčastňovali. Medzinárodný seminár Oheň organizovalo katolícke spoločenstvo hnutia Svetlo - život v Prešove a sestry františkánky. V Prešove v Exercičnom dome sv.Ignáca sa 25.októbra začalo trojdňové Stretnutie gréckokatolíckych biskupov Európy, na ktorom sa zúčastnilo dvadsať arcibiskupov a biskupov z Talianska, Ukrajiny, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Poľska, Čiech a Slovenska, medzi ktorými bol aj kyjevsko– haličský vyšší arc ibiskup Ľubomyr kardinál Huzar. Pozvanie prijali aj viacerí archimandriti, čo boli predstavení pravoslávneho kláštora. Hostiteľom ducho vného podujatia bol prešovský eparcha Ján Babjak. Biskupi sa zaoberali témou Ako vydávať svedectvo východnej tradície. Počas prvého dňa si biskupi vypočuli prednášku profesora liturgiky na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme Roberta F.Tafta na tému Potreba prehĺbenia liturgického vedomia vo východných katolíckych cirk vách. Popoludní v Katedrále sv. Jána Krstiteľa slúžil Ján Babjak archijerejskú svätú liturgiu, pri ktorej mu celebroval košický apoštolský exarcha Milan Chautur. S veľkým záujmom verejnosti v Prešove sa stretlo uvedenie pôvodnej slovenskej opery Martin Luther. Predstavenie v evanjelickom Chráme sv.Trojice bolo j edným z vrcholov Reformačných dní 2005 v Prešove, ktoré sa začali 27.októbra a skončili 1.novembra . Opera priblížila divákom osobnosť mnícha, reformátora, kňaza Martina Luthera s veľkým vplyvom na dejiny cirkvi v európskom kontexte. Hudbu k nej skomponoval skladateľ Víťazoslav Kubička, libreto napísala literárna historička Slavomíra Očenášová - Štrbová. Režisérom predstavenia bol Ladislav Neshyba, ktorý zároveň stvárnil