Kronika mesta Prešov rok 2005

70 úbytok detí op roti minulosti, čím neúmerne rástli náklady na prevádzku zariadení. Poslancov neobmäkčilo ani vystúpenie Jany Vaškovej za Radu školy, ktorá argumentovala vysokou odbornou úrovňou pedagógov na MŠ Októbrová, predĺženou dobou prevádzky od 6:00 do 17:00, jazyk ovou prípravou v anglickom jazyku a pohybovými aktivitami detí v tanečnej škole. Po štyridsiatich rokoch svojej existencie MŠ na Októbrovej ulici s definitívnou platnosťou ukončila svoju činnosť. Uvoľnené priestory mal dostať výtvarný odbor Základnej umele ckej školy, ktorá tu mala jedno zo svojich troch detašovaných pracovísk. Výtvarne nadaní žiaci nemali pre rozvinutie svojich aktivít centrálny objekt, ich činnosť bola rozptýlená vo viacerých budovách materských škôl po Prešove. Deti zo zrušených MŠ boli umiestnené v susediacich predškolských zariadeniach v tej istej lokalite mesta. Poslanci prijali aj poslanecký návrh o spôsobe ďalšieho užívania uvoľnených školských budov alebo ich častí, ktoré mali byť prenajímané formou verejných súťaží s viazaním získan ých finančných prostriedkov na kapitolu školstva pre ďalšie obdobia. V marci študovalo na základných školách v deviatom ročníku na území Prešovského kraja 13 135 detí, pričom na stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraj a malo byť v školskom roku 2005/2006 voľných 10 342 miest v prvom ročníku. Zdanlivý deficit okolo 2800 miest mal byť vyrovnaný školami rezortnými, cirkevnými a súkromnými. Na prelome mesiacov marec – apríl bolo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove ho stiteľom 2.ročníka medzinárodného hudobno –pedagogického seminára. Hlavná téma podujatia Hudba v rodine rezonovala v príspevkoch zúčastnených pedagógov z Rakúska, Litvy, Maďarska, Slovenska. Gestorom tohto podujatia bola členka európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Bildung und Kultur“ Dr.Renate Heinisch. Súčasťou prednáškových blokov boli tvorivé dielne pedagógov ZUŠ. 1.apríla dostal zelenú projekt Hokejovej haly mládeže, ktorá mala byť postavená v areáli dvoch základných škôl na Ulici Č eskoslovenskej armády a Odborárskej. Nádej tomuto projektu dali mestskí poslanci, ktorí odsúhlasili zmluvu o budúcej zmluve. Predpokladané náklady v objeme 50 mil. Sk mali byť realizované výlučne zo súkromných zdrojov. Investorom mal byť prešovský podnikateľ s drevom J ozef Dušenka, ktorý hovoril aj o ďalších možných sponzoroch. Napriek veľkým problémom s tréningovými ľadohodinami žiakov hokejových tried a krasokorčuliarov na starom zimnom štadióne, radnica nebola tomuto projektu naklonená. Vklad mesta mal byť v pozemku, stavbu chcel úspešný podnikateľ realizovať vo vlastne j réžii. Hokejová hala mládeže mala mať ľadovú plochu štandardných európskych rozmerov s oválom pre rýchlokorčuľovanie. Kapacita hľadiska mala byť 100 divákov, projekt rátal so saunou a regeneračnou zón ou, hala mala byť prepojená so školou. Dušenka bol v osobnom kontakte s otcom Mariána Gáboríka, ktorý riadil výstavbu synovej haly v Trenčíne. Preto mal presný obraz o realizácii stavby. Odmietal tvrdenia o nekalom súperení. Plány Jozefa Dušenku sa hokejov ou halou nekončili. V druhej etape chcel postavil tenisové kurty prestrešené nafukovacou halou. Dorast odkázaný na ľadovú plochu to v prešovských podmienkach nemal ľahké. Pôvodne boli hokejové a krasokorčuliarske triedy na ZŠ na Ulici 17.novembra, odkiaľ m ali najbližšie na zimný štadión. Časť školy v období vzniku nových univerzít prešla do majetku Prešovskej univerzity. Mestská samospráva dokonala načaté dielo a navrhla vyradiť túto ZŠ zo siete škôl. Celý areál mala v júli odkúpiť univerzita. Športové triedy sa dostali na ZŠ Československej armády, odkiaľ trval presun na štadión hodinu. Ten bol v zlom technickom stave, problémy boli aj s dožívajúcou chladiacou technológiou. Na ľadohodiny finačne prispievalo mesto aj rodičia, pričom zimný štadión bol stále v strate. 20.apríla ráno prišli š tudenti štvrtých ročníkov stredných škôl pred budovu Prešovského samosprávneho kraja, aby upozornili na nespravodlivé opakovanie maturitných písomiek z matematiky u študentov, ktorí si vybrali náročnejší variant A. Prišli podporiť asi dvadsať svojich spolužiakov, ktorých sa opakované písomky týkali. Boli za odvolanie ministra. Podľa informácií z Krajského školského úradu sa v Prešovskom kraji problém s opakovanými maturitnými písomkami z matematiky týkal 22 škôl a 270 študentov. Testy s vypočítanými príkladmi dostalo 41 maturantov. K trenčianskej výzve sa v kraji pripojili predovšetkým gymnáziá vo väčších mestách, protesty študentov mali rôzne formy. Nespokojní gymnazisti J.A. Raymana v Prešove sa cez veľkú prestávku