Kronika mesta Prešov rok 2005

63 V procese privatizácie vstúpil do SAD Prešov, a. s. v auguste 2002 nový akcionár B. K. Prešov, s.r.o. Od apríla 2003 bol majoritným vlastníkom a vlastnil 60,46% akcií SAD Prešov. Predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík na začiatku júna informoval verejnosť o tom, v akom štádiu sú po transformácii popradského letiska rokovania s Angličanmi na tému priamych letov z letiska Poprad – Tatry do Londýna. Žiaľ, ako už mnohokrát, rokovania uviazli v Bratislave aj keď podnikatelia z východného Slovenska mali na zriadení letov veľký záujem. V júni bola aktuálna dotácia v prešovskej MHD na najazdený kilometer 16,97 Sk, v Bratislave 33,3 Sk a Košiciach či Ži line 28 Sk. Toto konštatovanie patrilo prešovskému primátorovi Milanovi Benčovi. Ďalej zhodnotil, že dotácie oproti minulému roku klesli v Prešove zo sumy 22,22 Sk. Mesto Prešov bolo na tom v dotáciách na MHD medzi veľkými slovenskými mestami vždy najhorši e. Preto zástupcovia mesta bojovali za vyšší koeficient pri prerozdeľovaní. Prešovská mestská radnica prehodnocovala statickú dopravu v centre mesta. Koncom roka 2005 končila päťročná zmluva o prenájme parkovacích plôch so spoločnosťou JVS, ktorá spravov ala asi 400 parkovacích miest. Mesto nemalo záujem vyhlasovať ďalšie výberové konanie na prenájom týchto plôch a prostredníctvom mestskej polície si ich chcelo ponechať vo svojej správe. Informoval o tom primátor Prešova Milan Benč po júlovom zasadnutí ve denia mesta. Radnica mala osadiť parkovacie automaty a mestská polícia mala dohliadať nad platením „parkovného“. Zlú situáciu s parkovaním v centre mesta kritizovali samotní mestskí poslanci, ktorí v deň zastupiteľstva nemali kde zaparkovať svoj automobil. Pritom s ich súhlasom došlo k odpredaju a prenájmu parkovísk v Prešove. Podľa Benča mesto malo hľadať možnosti ako počet parkovacích miest vo svojej správe rozšíriť. Pravidelné autobusové linky z Prešova do Londýna premávali aj 8.júla bez zmien. Podľa v yjadrenia riaditeľa odboru pre dopravu SAD Prešov,a.s. Jaroslava Ozimaniča, ani bombové útoky zo 7.júla neodradili klientov odcestovať do hlavného mesta Veľkej Británie. V tento deň, keď už väčšina pasažierov vedela o kritickej situácii, vypravili z Prešova na pravé poludnie dva plné autobusy s cieľovou stanicou Londýn. Cestujúci zo Svidníka a vzdialenejších miest sa o čine teroristov dozvedeli až v Prešove, na chvíľu zavládla hystéria, pasažieri mali veľa otázok, ale nikto nestornoval miestenky. SAD Prešov komunikoval aj s ministerstvom zahraničných vecí a o aktuálnej situácii informovali cestujúcich šoféri. V prípade mimoriadneho záujmu, SAD Prešov vedela zobrať navyše 60 – 70 pasažierov na Slovensko. Pravidelná trasa prešovského tranzitu mala zastávky ešte v Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Poprade. Vernostný program pre cestujúcich zaviedla od 1.septembra Slovenská autobusová doprava, a.s. Prešov. Týkal sa prímestskej dopravy. Išlo o majiteľov nezľavnených čipových kariet. Na zľavu mali nárok cest ujúci v rámci toho programu potom, ako urobili 15 jázd v jednom smere. Platnosť tohto programu bola 30 dní. Ďalšou výhodou tohto programu bola možnosť využívania prestupu z jedného spoja na druhý, podmienkou bol však prestup do 30 minút. Slovensko- poľská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu v septembri v Zwardoni hodnotila plnenie dohôd v oblasti budovania dopravných prepojení cez hraničné priechody, ale aj turistických chodníkov. Slovenskú delegáciu pre hraničné priechody a dopravu viedol Pavel Štefančík, poľskú Wieslav Kubacki. 9.septembra bola po dvoch mesiacoch ukončená druhá etapa rekonštrukčných prác na prešovskej autobusovej stanici. Výraznou zmenou prešli nástupištia, ktorých oprava stála 4 mil. Sk. Na najväčšom prešovskom sídlisku Sekčov 13.septembra zástupcovia mesta aj dodávateľských firiem posudzovali stav nových cyklistických chodníkov. Išlo o trasu od Hypernovy po rázcestie medzi Solivarom a sídliskom Šváby, teda na Lesníckej ulici, vrátane chodníka okolo mestskej komunikácie K4 na R usínskej ulici. S výstavbou chodníkov na Sekčove sa začalo v roku 2003 a išlo o trasu dlhú 2 550 metrov s nákladom 9 miliónov korún. Súčasťou stavby boli aj chodníky pre peších chodcov v