Kronika mesta Prešov rok 2005

60 2-izbový byt v novostavbe. Proces vysťahovania trval od februára 2003, kedy Spravbyt podal na súd žalobu na vypratanie bytu. Rozsudok nadobudol platnosť v júni 2004 a súhlas na výkon rozhodnutia a realizáciu rozsudku získali v júni 2005. Spravbyt takto nekompromisne zakročil už po tretíkrát v roku 2005. Prvé deložácie zažili neplatiči koncom minulého roka. V máji ostali bez strechy nad hlavou dve rodiny z tejto lokality, ktoré okrem dlhu zanechali po sebe byty v dezolátnom stave. Ich rekonštrukcia vyšla mesto na 200 tis. Sk. Päťročné byty museli navyše deratizovať, lebo pri oprave zničeného interiéru pracovníkov stavebnej firmy poštípali blchy a šváby. Byt, ktorý opustili neplatiči 30. júna, si rovnako vyžadoval opravu, tá však nemala byť natoľko finančne náročná. Dezinsekcia vyšla na 50 tis. Sk. Na súde boli aj ďalšie podania na vypratanie bytov i na realizáciu rozsudku voči neplatičom. Termín mal záležať od rýchlosti konania a vydania rozhodnutia o deložácii. 23.júna sa Stavbou roka 2005 stala novostavba letiskového terminálu pre cestujúcich v Košiciach. Hlavným projektantom bol Stavoprojekt Prešov,a.s., zhotoviteľom Bardejovské pozemné stavby,a.s. Pod architektonické riešenie sa podpísali dvaja autori Ing.arch.Ján Mihalov a Akad.arch.Ing.Karol Gregor. Na slávnostnom odovzdávaní cien 11.ročníka celoštátnej súťaže Stavba roka 2005 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove prevzalo ocenenie aj ďalších deväť stavebníkov, ktorých ocenili vyhlasovatelia súťaže. Organizátorom súťaže bolo Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF Slovakia. O víťazstve Košičanov rozhodla 9 - členná medzinárodná odborná porota, ktorá v prvom kole vyberala z 27 súťažných stavebných diel päť nominácií na hlavnú cenu. Do užš ieho výberu piatich nominácií na hlavnú cenu bez určenia poradia sa dostali aj novostavby - Tunel Branisko v katastrálnom území Korytné, Široké, Základná škola Malacky – Juh na Štúrovej ulici, Apollo – Business Center na bratislavských Mlynských Nivách a administratívno-prevádzkový objekt Reding, a. s. na Račianskej ulici v Bratislave. Na prešovskej radnici v polovici júla riešili dve petície, ktoré sa týkali bytovej výstavby. Na Sídlisku III. sa občania z Bajkalskej ulice postavili proti výstavbe novej bytovky v ich susedstve, ktorá by mohla vyriešiť akútny nedostatok bytov s menšou plochou. Pod petíciu sa podpísalo 300 občanov, ktorí namietali proti zahusťovaniu sídliska a nesúhlasili s výrubom stromov. Táto časť mesta mala bohatú zeleň a v pôvodných pr ojektoch sa tu počítalo s ďalšou výstavbou bytových domov. Prvý muž mesta musel rokovať aj s obyvateľmi, ktorí žili v blízkosti lokality Stará Tehelňa. Problém s bývaním sa tu komplikoval od chvíle, kedy poslanci súhlasili s vysťahovaním rómskych rodín do nového objektu na Starej Tehelni. Prišli sem pred šiestimi rokmi zo zdevastovaných bytov, ktoré statik označil ako nevyhovujúce. Presídlenci obsadili 146 bytov v novostavbe, ktoré mesto postavilo v prvej etape projektu. V polovici roka 2005 tu bolo prihlásených okolo 1100 nájomníkov. Pôvodná štúdia rátala s 240 bytmi, komunitným centrom, obchodom a pobočkou mestskej polície. Mesto však po zlých skúsenostiach neuvažovalo s ďalšou výstavbou bytov v pôvodnom režime, lebo išlo o lokalitu s najvyšším počtom neplatičov. Mnohé byty boli opätovne zdevastované a niekoľko rodín po vyprataní z bytu okupovalo pivničné priestory. Radnica chcela na tomto mieste postaviť prístrešia približne pre 40 rodín s minimálnymi nákladmi. Mali byť urče né notorickým dlžníkom a na ich výstavbe sa mali podieľať vlastnou prácou. V celom meste bolo približne 340 neplatičov. Proti tomuto riešeniu sa zdvihla vlna nespokojnosti zo strany obyvateľov, ktorí bývali v blízkosti spomínanej lokality. Prednosta Mestského úradu v Prešove Ján Dobrovič sa 26.júla stretol so zástupcami nájomných bytov zo Starej tehelne v Prešove, kde žila najpočetnejšia rómska komunita v meste. Ich oficiálny počet podľa úradnej štatistiky bol okolo 1100, no radnica pripúšťala, že s nepr ihlásenými ich tu môže žiť omnoho viac. Rómski zástupcovia boli pobúrení výrokmi, že ich mestskí poslanci chceli izolovať od okolia múrom, okrem toho chceli hovoriť aj o sociálnej, bytovej a zamestnaneckej politike mesta vo vzťahu k rómskej komunite. Prešo vský prednosta výzvu na dialóg prijal, no chcel počuť zo strany Rómov konkrétne návrhy, akým spôsobom chcú udržať v problémovej lokalite poriadok, ako zaručia bezpečnosť ostatným obyvateľov tejto mestskej časti a čo navrhujú proti chronickým neplatičom nájomného. Problém Starej tehelne a neplatičov v meste mala riešiť novovytvorená komisia , ktorú v tých dňoch menoval primátor mesta Milan Benč Tvorili ju poslanci za jednotlivé výbory mestských častí, miesto pozorovateľa v nej dostal aj predseda petičného výboru. Primátor Milan Benč v tejto súvislosti povedal, že v žiadnom prípade nemalo ísť o deliaci múr medzi „bielymi a čiernymi,“ ale