Kronika mesta Prešov rok 2005

59 petíciu proti výstavbe prístreškov v časti Vydumanec s 800 podpismi, pod ktorú sa podpísali aj obyvatelia okolitých obcí a záhradkári. Vyjadrovali v nej obavy o svoje majetky a bezpečnosť, poukazovali na zhoršenie kvality života, čo so sebou spolunažívanie s neprispôsobivými ľuďmi prinášalo. Nespokojnosť, zatiaľ iba vo verbálnej polohe, vyslovovali aj ďalší občania, ktorí sa obracali na primátora osobne. Vlna protestov sa mala prevaliť na verejných zhromaždeniach v mestských častiach, kde sa občania k navrhnutým lokalitám mohli vyjadriť. Benč netajil rozčarovanie nad postojom Pre šovčanov, ktorí žiadali zaviesť poriadok do obecných financií, no na druhej strane marili spôsob jeho realizácie. Paradoxom bolo, že na Sídlisku III. vznikol aj petičný výbor proti výstavbe moderného bytového domu s malometrážnou rozlohou bytov, ktorý mal byť najvyššou budovou v Prešove a znamenal by strechu nad hlavou pre stovku solventných nájomníkov. Nespokojenci argumentovali zahusťovaním plochy sídliska a stratou časti zelene. 28.februára sa na rokovaní mesta hovorilo o neplatičoch, ktorí v tom čase d lhovali na nájomnom mestu 27 miliónov korún. Klára Orgovánová, splnomocnenkyňa vlády pre rómsku otázku , žiadala primátora o to, aby predĺžil neplatičom nájomné zmluvy. Mesto bolo ochotné pristúpiť iba na splátkový kalendár s tým, že úrad splnomocnenkyne prispeje na projekty potrebné na výstavbu prístreší. 1.marca žrebovali v Prešove opäť byty. Žrebovalo sa o 18 bytov z tretej dokončenej bytovky, ale aj o 11 bytov, ktoré už boli vyžrebované v januári, no vyžrebovaní sa rozhodli, že ich neprevezmú. Okrem toho, aby sa už podobná situácia nezopakovala, žrebovalo sa aj 21 náhradníkov, ktorí by nastúpili na miesta tých, ktorým sa byty neušli. Byty sa podobne ako v januári prideľovali v oblasti ulíc Majakovského a Sabinovskej. 25.apríla prijalo mesto doplnok k smernici primátora mesta o prideľovaní nájomných bytov. Dalo tak zelenú dražbe nájomných bytov, lepšie povedané išlo o verejnú ponuku, ktorá mala znaky dražby. Mesto často zaplatilo za opravy státisíce korún, potom byty za pár korún prenajali alebo dokonc a nájomník vzápätí byt za zostatkovú cenu odkúpil do osobného vlastníctva. Preto mesto chcelo ponúkať byty v takom stave, ako boli a tí, ktorí ponúkli najviac, si byt mohli na vlastné náklady zrekonštruovať. 3.mája Spravbyt, a.s. Prešov, správca bytových domov a najväčší dodávateľ tepla v Prešove, predstavil novinárom novú koncepciu dodávateľských a správcovských služieb na desať rokov dopredu. Nová stratégia podniku bola výsledkom vstupu rakúskeho akcionára Energiecomfort Wien, jednej z vedúcich spoločno stí v oblasti manažmentu energií a technickej správy objektov hlavného mesta Rakúska, do spoločného podniku Spravbyt s majoritou mesta Prešov. Prvým krokom mali byť technické úpravy na strane spotrebiteľa – hydraulická regulácia na stúpačkách, montáž termostatických ventilov a pomerové merače tepla v bytoch, ktoré mali pôsobiť na užívateľa domu motivujúco pri šetrení s energiou. Rakúsky akcionár po skúsenostiach v domácich podmienkach očakával 20% zníženie nákladov, čo mala vyvolať individuálna fakturácia skutočne spotrebovanej energie. Namontovať ich chceli do približne 8 tisíc bytov, pričom nové domy ich už mali. Následne sa spoločnosť Spravbyt chcela zamerať na generálne rekonštrukcie budov. Zámerom Spravbytu bolo získať certifikát kvality ISO -9001:2000 , ktorý im mal umožniť rozbehnúť v Prešove pilotný projekt na vydávanie energetického pasu pre obytné domy. V horizonte šiestich rokov si spoločnosť trúfala v oblasti vykurovania nahradiť 50% spotreby plynu obnoviteľnými zdrojmi energie. Doterajšie geoterm álne vrty naznačovali orientáciu týmto smerom, do úvahy prichádzala aj biomasa a využívanie odpadového tepla (kogenerácia). Novú koncepciu smerovania Spravbytu mali dostať mestskí poslanci na najbližšom zastupiteľstve. V lokalite Stará tehelňa v Prešove, kde žila rómska komunita, 30.júna deložovali 5- člennú rodinu bez bytovej náhrady. Nájomca dlhoval Spravbytu vyše 58 600 Sk. Rodina s tromi deťmi sa chystala podľa vyjadrenia hlavy rodiny Miroslava D. na ulicu. „Budeme sa túlať. Nemáme kam ísť,“ posťažoval si. Osobné veci a bytové zariadenie naložil na pristavený nákladiak a nechal ho odviesť k rodine do Veľkého Šariša. „Nemal som peniaze na platenie nájomného. Z čoho som mal platiť? Dostával som sociálku desať tisíc a znížili mi ju na štyri a pol,“ komento val dôvody neplatičstva muž, ktorý prišiel o