Kronika mesta Prešov rok 2005

52 K 31.januáru zaregistroval Prešovský samosprávny kraj spolu 168 žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej komisie v rámci Opatrenia 3.4. Renovácia a rozvoj obcí Operačného programu Základná infraštruktúra. Z celkového počtu prijatých projektov bolo 99 zameraných na tvorbu plánov hospodárskeho rozvoja a územných plánov. V 69 prípadoch išlo o investičné projekty – kanalizácia, vodovody a cesty. Na toto opatrenie bolo z prostriedkov Európskej únie vyčlenených 35 miliónov eúr. Hneď v úvode však vznikol problém s rozdelením financií. Na odstránenie regionálnych rozdielov mal P rešovský kraj ako najväčší dostať najviac, 19 percent. Generálny riaditeľ Agentúry p re regionálny rozvoj však oznámil, že všetky kraje dostanú rovnakú finančnú sumu. Pre PSK to znamenalo, že namiesto 265 miliónov korún dostane 200 miliónov. Ak by bolo malo ísť o skutočne spravodlivé rozdeleni e pre každého rovnako, tak mal Prešovský kraj d ostať viac, pretože mal 800 000 obyvateľov a 666 obcí oproti Trnavskému, ktorý mal 550 000 obyvateľov a 251 obcí. Pre Prešovský kraj to reálne znamenalo, že dostal v rámci Slovenska najmenej finančných prostriedkov. V dôsledku toho poslanci poverili predsedu PSK Petra Chudíka vypracovaním a odoslaním listu ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja L. Gyurovskému, ktorého mal upozorniť na tento stav a žiadať rozdelenie finančného objemu v súlade s cieľmi únie. V apríli zástupcovia obcí Prešovského kraja vybrali za pomoci odbornej komisie z projektových managerov Prešovskej univerzity prvých 50 účastníko v vzdelávacieho kurzu s názvom Rozvojový koordinátor obce či mikroregiónu. Bol to konkrétny výsledok projektu Prešovskej univerzity, ktorý bol podaný v rámc i sektorového operačného programu ľudské zdroje, na realizáciu ktorého univerzita dostala 2,5 milióna z Európskeho sociálneho fondu. Tento dvojročný projekt mal prebiehať v dvoch turnusoch do konca roka 2006 a mal vyškoliť 100 budúcich projektových manager ov obcí. V prvej polovici apríla usporiadal Prešovský samosprávny kraj informačný deň pre záujemcov o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov z Európskej únie v rámci piatich výziev Programu susedstva. Peniaze boli určené na spoločné maďarsko - slovensko -ukrajinské aktivity v oblasti sociálnej a enviromentálnej. 7.mája skončil pilotný projekt rekonštrukcie a zabezpečenia energetickej efektívnosti vybraných zariadení v pôsobnosti PSK, ktorý realizovala rozvojová agentúra PSK. V praxi to znamenalo, že deväť vybraných školských, kultúrnych a sociálnych zariadení malo pripravenú stavebnú dokumentáciu, ktorá bola potrebná pre podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov. Projekt bol realizovaný v rámci Grantovej schémy miestneho a regionálneho rozvoja Phare SR 2002. Z Prešova bola do projektu zahrnutá SPŠ strojnícka a Stredná zdravotná škola v Prešove. Výsledkom kooperačného stretnutia poľských a slovenských firiem, ktoré sa na podnet Prešovskej regionálnej komory SOPK konalo od 13.júna v Prešove, bolo 65 obchodných rokovaní, návšteva vybraných firiem a získanie informácií, ako najjednoduchšie umiestniť svoj produkt na obchodnom trhu suseda. Pre slovenských podnikateľov bol 40 miliónový poľský trh zaujímavou šancou, Pol iaci videli svoju šancu na rozšírenie obchodného teritória v lepšej cenovej ponuke niektorých komodít. Pozvanie do Prešova prijalo 13 poľských a 21 domácich firiem. Stretnutie bolo súčasťou projektu nazvaného Posilnenie hospodárskeho rozvoja prihraničných regiónov zvýšením konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, na ktorý získali z grantovej schémy CBC PHARE Slovenská republika – Poľsko sumu 33,6 tis. eur. Prešovská SOPK sa podieľala na spolufinancovaní 10% z vlastných zdrojov. Partnerom v projekte bol Podkarpatski Klub Biznesu z Rzeszówa, ktorý z uvedenej grantovej schémy získal 17 tis. eur. Projekt trval 11 mesiacov a na slovenskej strane skončil v júni. V Prešove odznela prednáška na tému posudzovania zhody stavebných výrobkov pri ich umiestňov aní na trhy v SR, resp. EÚ. Účastníci kooperačného stretnutia odchádzali domov aj s publikáciou, v ktorej bola databáza firiem, súbor užitočných kontaktov a všeobecná charakteristika regiónu v poľskom aj v anglickom jazyku. Podnikatelia sa mali možnosť str etnúť so zástupcami prešovských pobočiek nemeckých firiem, ktoré ponúkali kooperáciu v Nemecku a ďalších krajinách EÚ.