Kronika mesta Prešov rok 2005

46 3. INÉ POLITICKO-SPOLOČENSKÉ UDALOSTI 17.januára nominovalo prezídium Dzurindovej SDKÚ na uvoľnené miesto štátneho tajomníka ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Prešovčana Štefana Kužmu. Toto miesto sa uvoľnilo po odchode nominanta SDKÚ Jána Hurného. Štefan Kužma dovtedy zastával post prednostu obvodného úradu. Bol aj predsedom miestneho zväzu SDKÚ. Osem rokov pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva, z toho takmer štyri roky ako prvý zástupca vtedajšieho primátora Juraja Kopčáka. 19.februára rokovala v Prešove Svetová rada Rusínov, ktorá sa zaoberala aktuálnymi problémami života Rusínov a rusínskych kultúrnych organizácií ôsmich členských krajín zoskupených v tejto organizácii za obdobie posledných dvoch rokov. Svetová rada Rusínov, ako prípravný výbor Svetového kongresu Rusínov, sa zaoberala organizáciou a obsahovým zameraním 8.ročníka kongresu. Prijali rozhodnutie, že Svetový kongres Rusínov sa uskutoční v dňoch 23. – 26.júna 2005 v poľskom kúpeľnom meste Krynica. Rusíni sa na svetovom kongrese schádzali s dvojročnou pravidelnou periodicitou. Naposledy to bolo v roku 2003 v Prešove, kde prijali k siedmim členským štátom kandidujúcu krajinu Rumunsko. Na kongrese v Kryn ici sa očakávala prihláška Chorvátska. Po rokovaní Svetovej rady Rusínov sa jej členovia stretli s predstaviteľmi rusínskych občianskych združení na Slovensku. Vymenili si skúsenosti a aktuálne informácie zo svojej činnosti. Súčasne zástupca Svetovej rady Rusínov za Severnú Ameriku Paul Robert Magoczi prezentoval svoju Encyklopédiu Rusínov sveta. Vo februári sa novým prednostom Obvodného úradu v Prešove stal Pavol Slaninka, člen SDKÚ, ktorý vystriedal vo funkcii svojho straníckeho kolegu Štefana Kužmu (od 15.februára štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR). Slaninka chcel na novom poste využiť svoje dlhoročné skúsenosti vo verejnej i štátnej správe. Mal za sebou tri volebné obdobia vo funkcii starostu v rodnej obci Uzovský Šalgov v Sabinovskom okrese. Približne päť rokov pôsobil ako prednosta Okresného úradu v Sabinove. Vo februári začal riadiť 70 zamestnancov, pričom úrad sa mal perspektívne rozšíriť o agendu spojenú s vydávaním občianskych dokladov. Obvodný úrad v Prešove bol súčasne správcom budovy, v ktorej sídlilo ďalších 19 subjektov. Študenti Prešovskej univerzity v priebehu mesiaca marca získavali v domácnostiach Prešovčanov informácie o úrovni bývania, ktoré po vyhodnotení použila radnica ako podkladový materiál na vy pracovanie Programu rozvoja bývania. Primátor Prešova Milan Benč informoval, že mestská samospráva pozitívne reagovala na možnosť podieľať sa na tvorbe bytovej politiky. Jej cieľom bolo vytvoriť zodpovedajúcu stratégiu bývania v meste na obdobie piatich až desiatich rokov, založenú na miestnych podmienkach. Všeobecným cieľom programu rozvoja bývania bolo podporovať v meste Prešov jeho obyvateľov, aby sa vyrovnali s novými formami zodpovednosti za bývanie. Tento dokument mal byť spracovaný podľa rámcovej osn ovy Koncepcie miestnej bytovej politiky, ktorú vydalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na začiatku bolo potrebné realizovať analýzu súčasnej úrovne bývania. Anketu realizovala Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied. Mesto pri zadávaní tejto úlohy vychádzalo zo skúsenosti, že pri tvorbe akýchkoľvek rozvojových programov je dôležitá účasť obyvateľov a ich názory na danú problematiku. Ich odpovede na otázky bývania zaznamenali študenti do anketových hárkov. Radnica plánovala osloviť 1 % hospodáriacich domácností, čo bolo minimálne 315 rodín. Využitie študentov pre zber týchto údajov považovala za najvhodnejšiu formu získavania informácií a názorov od obyvateľov mesta. Koncepcia miestnej bytovej politiky – rámcová osnova pre vypracovanie programu rozvoja bývania - pozostávala z analýzy vtedajšej úrovne bývania, demografického vývoja a prognózy ekonomických podmienok rozvoja bývania, bilancovania potrieb rozvoja bývania, zhodnotenia možností územia pre rozvo jové zámery, rámcových cieľov bytovej politiky na obdobie 10 rokov, programu rozvoja bývania na 5 rokov a aktualizácie programov rozvoja bývania. Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi mali od nasledujúceho roka niektoré kompetencie v oblasti sociálnej politiky prejsť zo štátnej správy na samosprávu. Tým sa mala podstatne rozšíriť