Kronika mesta Prešov rok 2005

22 politika EÚ a prešovská radnica, Sociálna politika v réžii mesta, ktorým sa chceli venovať v štyroch diskusných blokoch. Tieto tematické okruhy považovali partnerské mestá za významný priestor na realizáciu vlastnej politiky vo všetkých oblastiach života samosprávy. „Práve výmena skúseností, praktické rady a pravidelné kontakty môžu byť dôležitým krokom k zvyšovaniu správy veci verejných. Iba určenie jasných priorít v oblasti regionálneho rozvoja môžu samosprávam zaručiť fungovanie kvalitného školstva a zodpovednej sociálnej politiky,“ povedal vo svojom úvodnom príhovore prešovský primátor Milan Benč, ktorý hosťom predstavil život a priority tohto tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že v súvislosti s medzinárodno-politickými ambíciami krajín V4 sa ref orma verejnej správy stáva spoločným znakom naplňovania tohto cieľa. Bez prosperujúcich miest a ich mestských častí nebudú úspešné regióny, vyššie územné celky ani jednotlivé krajiny. Predstavitelia mestských samospráv Prešova, Nowého Saczu, Nyíregyházy, Prahy 10 a Mukačeva vnímali komunálnu politiku ako malú politiku s veľkými úlohami. 29.júna Mestský úrad v Prešove pripravil všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktorým stanovil minimálne ceny za nájom mestských pozemkov využívaných na podnikateľské účely. Predpis rozdeľoval mesto na šesť lokalít podľa zóny výhodnosti územia. Najnižšia cena za m ² mala by ť 50 Sk a najvyššia 410 Sk na rok. Doteraz platné VZN z roku 1993 určovalo cenu za nájom pozemkov percentuálnou sadzbou v oblasti obchodu a služieb (okrem jednoduchých stavieb a provizórií) do 30% zo základnej ceny. Pri zastavanej ploche do 20 m² došlo tiež k zmene, doteraz platné sadzby od 1800 Sk do 2900 Sk za m² sa zvýšili na rozpätie cien od 2250 Sk do 4350 Sk za m² ro čne. Pripravované VZN reagovalo aj na umiestnenie reklamných a informačných zariadení. Upravovalo ceny bilboardov jednostranných, obojstranných, informačných zariadení a bigboardov, kde určilo sadzby od 2500 Sk do 30 000 Sk. Spomínaný návrh sa nevzťahoval na pozemky prístupné verejnosti vo vl astníctve mesta, pre ktoré platilo VZN o dani za užívanie verejného priestranstva. Stanovenie cien za nájom pozemkov v Prešove bolo reakciou na novú vyhlášku Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Laureátmi Ceny mesta Prešov za roka 2004 sa stali akademický maliar Július Muška a kolektívov A mužstva hádzanárov Tatrana Prešov. Prestížne ceny si prišli osobne prevziať 13. júla do obradnej siene Mestského úradu v Prešove, kde im blahoželali k úspechu zástupcovia radnice a poslanci mestského zastupiteľstva. Tradícia oceňovania osobností a kolektívov, ktoré prezentujú prácu a život v meste a prispievajú k jeho rozvoju, založili poslanci pred šiestimi rokmi. Muška pôsobil v Prešove ako vysokoškolský pedagóg a jeho tvorba bola tematicky zviazaná s Prešovom. Na Muškových obrazoch Prešovčania spoznávali tváre mnohých známych rodákov a jeho práca odzrkadľovala kolorit i premeny mesta. Podstatnú časť svojich prác Muška venoval Šarišskej galérii v Prešove. Július Muška v roku 2004 oslávil 85. narodeniny. Mužská hádzaná urobila takú radosť športovým fanúšikom, že jednoducho ich nominácia bola dopredu istá. V zdôvodnení boli vymenované úspechy kolektívu, kde boli uvedené získané tituly, ktoré hovorili za všetko: majster Sl ovenskej republiky, víťaz Česko - Slovenskej interligy, víťaz Česko - Slovenského Super pohára, víťaz Slovenského pohára, účastník 8 -finále Európskej ligy majstrov. Cena mesta Prešov patrila celému tímu hráčov za úspešnú reprezentáciu mesta Prešov a za vynikajúce výsledky, ktoré dosiahli v sezóne 2003/2004. Mestský úrad v Prešove pripravoval návrh nového modelu organizačnej štruktúry, ktorý vychádzal z odporúčania personálneho auditu. Prednosta Mestského úradu v Prešove Ján Dobrovič po rokovaní s primátorom m esta Milanom Benčom na vedenie predložil 1.augusta návrh na zrušenie funkcie vedúcich referátov, ktorí mali pod sebou menej ako päť pracovníkov. Celkom sa to týkalo deviatich funkčných miest. Táto koncepcia vychádzala z návrhu, ktorý predložila bratislavská agentúra, ktorá za prácu na audite zinkasovala 400 tis. Sk. Podľa ich návrhu na prešovskej radnici by malo pôsobiť 78 otvorených pracovníkov pre styk s verejnosťou a 100 uzavretých, ktorí by dokumentáciu spracovávali a vydávali rozhodnutia. Agentúra odp orúčala zlúčiť niektoré odbory z terajších 11 na päť. Aktuálny stav na prešovskej radnici bol 198 pracovníkov, okrem toho tu pracovali na skrátený pracovný úväzok ako informátori zdravotne ťažko postihnutí ľudia. S novým modelom organizačnej štruktúry sa n estotožnil primátor Benč, ktorý sa pred médiami vyjadril, že v procese reformy pri preberaní nových