Kronika mesta Prešov rok 2005

19 31.januára zriadilo prešovské mestské zastupiteľstvo jednu zo svojich ďalších komisií a to dočasnú komisiu na prešetrenie sťažností na primátora Milana Benča. Na primátora sa sťažovala Prešovčanka M ária Fottová, pretože podľa nej pri vybavovaní petície týkajúcej sa opatrovateľskej služby Nádej na Sládkovičovej ulici 40 konal neprimerane. Na začiatku februára bolo v meste Prešov evidovaných vyše 2 100 psov. Mestská samospráva plánovala v tomto roku v ybrať na daniach za psov sumu 1,8 mil. Sk, čo malo posilniť jej príjmy o takmer 800 tis. Sk. S týmto zámerom mestskí poslanci v rámci Všeobecne záväzného nariadenia o mestských daniach schválili výrazné zvýšenie dane za psa. Chovateľom štvornohých miláči kov v byte sa tento poplatok zvýšil o sto percent z 1000 na 2000 Sk, za psa chovaného v rodinnom dome išiel poplatok z 300 na 500 Sk. Reakcia občanov bola opačná, od januára začali hromadne odhlasovať svojich psov, hlavne z dôvodu ich uhynutia či odsťahovania na vidiek. Mestskí policajti začali preverovať pravdivosť týchto oznámení v praxi, popri tom skontrolovali aj náhodných majiteľov psov, ktorých stretli pri venčení. Pri počte 30 kontrol bolo zistených až 15 prípadov, ktoré skončili zápisom. Primátor me sta Milan Benč sa pri odhaľovaní neplatičov dane za psa najviac spoliehal na spoluprácu s občanmi. Radnica pripravila zoznamy platcov dane za psa, ktoré sa v krátkom čase objavili v bytových domoch na nástenkách. Susedia by mali na základe tejto informácie kontaktovať radnicu, kto si predpísanú povinnosť v ich dome nesplnil. Mesto vynakladalo ročne nemalé sumy peňazí na čistenie verejných plôch i za výmenu piesku v pieskoviskách, aby mohli slúžiť deťom. Na celom území Prešova boli vyznačené koše, do ktorých sa mohli vyhadzovať zvieracie výkaly. Primátor apeloval na spoluobčanov, že za svoje dane majú právo na hygienické a kultúrne prostredie. To im mestský úrad mohol zabezpečiť len z prostriedkov, ktoré vybral na daniach. Tie chcel využiť na financovanie nákladov spojených s prevádzkou útulku a na dobudovanie výbehov pre psov. 8.februára sa primátori krajských miest, združení v Klube K- 8, zaoberali počas dvojdňového rokovania v Prešove dopadom fiškálnej decentralizácie na rozvoj ich samospráv. Stretli sa aj so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, s ktorými si vymenili názory na presadzovanie priorít. Väčšina krajských primátorov nadobudla pocit, že ZMOS obhajuje záujmy obcí, ktoré mali veľmi ďaleko od priorít centrálnych miest. Tí chceli v rámci ZMOS- u získať väčšie právomoci, ktoré by odzrkadľovali počet obyvateľov, ktorých zastupujú. Hostiteľ K - 8 primátor Prešova Milan Benč bol skôr zástancom jednoty. Podľa jeho názoru ZMOS malo regionálne štruktúry a v čase prebiehajúcej reformy by bola potrebná vzájomná komunikácia. Široko diskutovanou témou bolo aj presunutie financovania mestskej hromadnej dopravy na mestá, ktoré súviselo so znížením veľkostných koeficientov. V komuniké, ktoré primátori vydali, sa uvádzalo, že K-8 požiada ministerstvo financií o vykrytie deficitu v roku 2005 a zároveň bude žiadať túto skutočnosť zohľadniť v návrhu zákona, resp. v nariadení vlády pre budúce roky. Súčasťou rokovaní K -8 bola aj dohoda s primátorom Vysokých Tatier Jánom Mokošom, ktorý prijal ponuku miest na zabezpe čenie pracovnej sily v letných mesiacoch z radov študentov. Podľa harmonogramu, ktoré určilo mesto, mali pomáhať pri dočisťovacích prácach a drobných investičných aktivitách v našich veľhorách. 8.februára sa Prezídium Únie miest Slovenska a primátori krajských miest združených v Klube K-8 sa v Prešove zhodli na názore, že je nevyhnuté obnoviť dialóg s vládou na tému uvažovanej privatizácie tepelných zariadení vyčlenených z energetických závodov v Bratislave, Trnave, Košiciach, Žiline, Martine a Zvolene. Iniciatívu v tomto smere prevzala na seba ÚMS, ktorá prijala Vyhlásenie k uvažovanej privatizácii a vyzvala vládu k rokovaniu. Prezídium Únie dôrazne protestovalo proti postupu Fondu národného majetku, ktorý navrhol ministerstvu hospodárstva predať investorom 67% akcií teplární. Návrh neakceptoval ani ostatné rozhodnutia slovenskej vlády a koaličnej rady a neobstál ani argument, že mestá by nedokázali riešiť problém revitalizácie a modernizácie uvedených teplární. Dokladovali to i strategické zámery hlavných uchádzačov o teplárne – francúzskej Dalkie a nemeckého VNG, ktoré uprednostňovali prevádzkovanie zariadení na základe dlhodobých zmlúv s mestom, kto ré malo ostať majiteľom rozvodn ých energetických podnikov. Mestá boli od roku 1990 vlastníkmi rozvodnej tep lárenskej siete. Na tom by sa nemalo nič meniť, lebo teplárenstvo bolo jednoznačne podnikanie miestneho významu a nešlo o strategický majetok. Preto ÚMS vyzvala ministra hospodárstva Pavla Ruska, prezidenta Fondu národného majetku Jozefa Kojdu, predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu i všetkých jej členov a lídrov