Kronika mesta Prešov rok 2005

119 V partnerskom vzťahu však nemala šťastie. Vydala sa v tridsiatke so sedemročnou dcérou, no po roku ovdovela a bez manžela bola už 69 rokov. Pochádza z obce Lenartov v Bardejovskom okrese. Bola veľmi zbožná, každý prvý piatok v mesiaci chodievala na spoveď. S ľuďmi vždy rada vychádzala po dobrom. Anna Nováková mala tri vnú čatá a sedem pravnúčat. Na svojich oslavách si zaspievala o mladosti, ktorá zahynie ako lístok na dubine, pieseň, ktorú už nikto nepoznal. Štefan Kacián z Prešova - Solivaru oslávil v polovici júla svoju storočnicu pri plnom zdraví a po celý týždeň sa uňh o striedali gratulanti. 19. júla ho prišli pozdraviť aj zástupcovia prešovskej samosprávy. Tento čulý dedko, ktorý pochádzal z Lipoviec, sa vyučil u majstra v Prešove za šustra. Nikdy predtým nechodil do školy, lebo ako tvrdí, nechcel sa učiť po maďarsky. Čítať a písať ho učili deti obuvníckeho majstra. Celý život opravoval vojenské čižmy a topánky na prešovskom letisku, odkiaľ odišiel aj do dôchodku. Oženil sa síce mladý, ale dlho v ich rodine chýbal detský plač. Dcéru Aničku si Kaciánovci adoptovali a po jej príchode do rodiny sa manželom narodili postupne tri deti. Najstarší syn už nežil. Dedko bol známy veselou povahou a život bral vždy z tej lepšej stránky. Zašiel si aj do krčmy na borovičku a rád si s kamarátmi zaspieval. Ovdovel pred 18 rokmi, odvtedy žil sám. Jeho stálym spoločníkom bolo rádio. Dedko si ešte na jar sám posadil zeleninu, fazuľu a kvety v záhradke pri dome. Občas si uvar il svoje najobľúbenejšie jedlo halušky s tvarohom. 27.júla oslávila 100.narodeniny rodáčka z Nálepkova Ema Mesznerová. Vydala sa v roku 1949. S manželom Ernestom mali jedinú dcéru. Ovdovela v roku 1975. Celý život zasvätila práci v hospodárstve. Zo záľub mala najradšej domáce práce a prácu v záhradke. Ema Mesznerová žila v Domove dôchodcov na Veselej ulici od roku 1988. V dňoch 17. a 18.septembra sa uskutočnili v Panskej záhrade a v Mestskom kultúrnom stredisku Nižná Šebastová oslavy 690.výročia prvej písomnej zmienky. V roku 2005 uplynula storočnica od založenia organizovanej turistiky v Prešove. Jej vznik sa datuje od októbra roku 1905. Pri tejto príležitosti v prešovskom Krajskom múzeu otvorili výstavu s dostupnou fotodokumentáciou aj ukážkami niekdajšieho výstroja turistov či lyžiarov. Boli tam aj nahrubo okresané špicaté lyže, starodávne a hlavne málo bezpečné viazanie, či topánky, ktoré vraj stáli 70 korún. Garantom výstavy bola Eva Mikušová a trvala do 15.novembra. Prešovský KST mal 568 členov s 12 sekciami. Storočnicu založenia školy oslavovala Základná škola internátna Pavla Sabadoša pre sluchovo postihnutých v Prešove. Jej história sa začala 14.októbra 1905 zápisom žiakov do bratislavského Ústavu pre hluchonemých. Po 1.svetovej vojne sa ústav presťahoval do Dubnice nad Váhom, od roku 1942 sídlil v Prešove. Škole bol prepožičaný názov po jej bývalom riaditeľovi Pavlovi Sabadošovi, ktorý bol v riadiacej funkcii 25 rokov. Počas jeho vedenia získala táto vzdelávacia inštitúcia novú účelovú budovu v centre mesta, po metodickej stránke nadlho ovplyvnil spôsob vyučovania nepočujúcich. Škola v tom čase vychovávala 165 detí so sluchovým postihnutím, s chybami reči a s kombinovaným postihnutím. Okrem základného stupňa mala aj prípravku a materskú školu. Do internátnej školy týždenne dochádzali deti z Prešovského a Košického kraja, žiaci z blízkeho okolia chodili na vyučovanie denne. Mnohí pedagógovia boli autormi učebníc, ktoré boli z dôvodu nízkeho nákladu drahé, cena jednej učebnice vychádzala aj na 2 000 Sk. Špeciálna pedagogička Beáta Lipovská - tiež nepočujúca, ako absolventka Janáčkovej akadémie v Brne sa venovala divadelnému a výtvarnému prejavu detí. Na slávnostnú akadémiu pripravila výstavu z prác žiakov. 24.decembra oslávila Alžbeta Bartošová svoje 101.narodeniny. Z rodného Olejníkova sa presťahovala do Prešova ešte spolu s manželom v roku 1966. Na Solivare si kúpili dom, ale o rok na to ovdovela. Pracovala do svojich 66 rokov ako upratovačka v materskej škole, kde okrem vlastných povinností s radosťou pomohla aj v kuchyni. Doma si ju deti i vnúčatá pamätali ako vynikajúcu kuchárku, milovali od nej kysnuté koláče. Pani Bartošová vychovala päť detí, mala 18 vnúčat, 43 pravnúčat a troch prapravnukov. Na svoje výročie si s každým z hostí zatancovala.