Kronika mesta Prešov rok 2005

103 takýmto spôsobom zlepšiť výber daní za psa a vyšlo tiež v ústrety občanom, ktorí sa sťažovali na chov enormnéh o množstva psov zvlášť veľkých rás v bytovkách. Rodinných domov sa zverejnenie zoznamu psov netýkalo. Prešovská samospráva evidovala 2 490 psov, za ktorých ich majitelia zaplatili daň alebo si uplatnili výnimku. Cieľom distribúcie zoznamov bolo získať prehľad o počte a chove psov v bytových domoch. Predpokladalo sa, že takouto netradičnou formou sa zvýši vonkajšia kontrola a tiež dodržiavanie litery mestského zákona. Pri kontrolách boli zistené prípady, kedy chovatelia zaplatili za jedného psa a držali ich v byte viac. Niektorí sa správali špekulatívne, zaplatili daň za psa na dedine, kde bol poplatok oveľa nižší, a pritom psa po celý rok držali na prešovskom sídlisku. Prešov nemal jednotný poplatok za psa, v bytovom dome bola daň za psa 2 000 Sk, v rodinnom dome 500 Sk. Poslanci takúto rozdielnu sadzbu ponechali aj napriek tomu, že dostali protest prokurátora proti zneniu všeobecne záväzného nariadenia. Prešovčania, ktorí sa potrebovali zbaviť nepotrebnej chladničky či inej bielej techniky, mohli na to vyu žiť dva zberné dvory, ktoré s týmto zámerom zriadilo mesto. Radnica ešte pred rokom vytvorila na konci Sídliska III. na tento účel zberné miesto, neskôr vytvorila túto možnosť aj v inej lokalite mesta na Jesenskej ulici. Radnica od občanov za odovzdanie bi elej techniky nevyberala žiadne poplatky, rovnako to nemienila robiť ani v budúcnosti. V zberných dvoroch bola stála non stop služba. V Prešove bolo roky zaužívané, že na jar a na jeseň mesto na vlastné náklady rozmiestňovalo veľkoobjemové kontajnery podľa vopred zverejneného zoznamu, kde sa mohli občania zbaviť iného ako komunálneho odpadu. Ak sa napriek tomu rozhodli pre divokú skládku, z pozície mesta im hrozila pokuta do tisíc korún. Prešovčania sa od 13.augusta mohli rozhodnúť, či svoju bielu techniku určenú na separáciu odovzdajú v obchodnej sieti alebo na zberných dvoroch vytvorených mestom. Mesto v tom čase neevidovalo ani jednu žiadosť od obchodníkov s bielou technikou na poskytnutie priestorov alebo iných možností na skladovanie starej techniky. Pritom v zmysle zákona mala obec len povinnosť spolupracovať s predajcami pri spracovaní tohto odpadu. V auguste 2004 primátori Milan Benč za Prešov a Róbert Oros za Veľký Šariš založili spoločné záujmové Združenie Lapanč. V ňom sa zaviazali vytvoriť na ploche šiestich hektárov separačný dvor s kompostovacími poľami, kde sa mal zhodnocovať komunálny odpad z oboch miest. Názov združenia bol odvodený od lokality v katastrálnom území Veľkého Šariša, kde sa mal projekt realizovať. Ako potvrdil v polovici augusta prešovský primátor Milan Benč, pozemky už boli vykúpené, pracovalo sa na dokončení štúdie skládky. Mestu Prešov končila v roku 2006 mandátna zmluva na ukladanie komunálneho odpadu so spoločnosťou Ozón v Petrovciach vo Vranovskom okrese, kde ich skladov anie vychádzalo na 19 mil. Sk ročne. Obe samosprávy potrebovali získať finančné prostriedky na prvotné náklady, ktoré odhadovali na 80 mil. Sk. Ako združenie miest a obcí sa chceli v roku 2005 uchádzať o nenávratné finančné zdroje zo štrukturálnych fondov. Mesto Prešov plánovalo do spoločného projektu investovať 4 mil. Sk z vlastných prostriedkov. Primátor Milan Benč si bol vedomý časového sklzu, do ktorého sa obe samosprávy dostali, keďže nové pravidlá o nakladaní s komunálnym odpadom mali byť aktuálne už od januára 2006. Do zavŕšenia projektu, čo sa odhadovalo na dva roky, chcel Prešov využívať lokálnu skládku odpadu na Cemjate, prípadne vrátené lesné pozemky v Borkute, pričom separáciu odpadu ponechal na Technické služby mesta Prešov. Prešovčania ročne vyprodukovali 23 tis. ton odpadu, podľa štúdie by sa separáciou toto množstvo malo znížiť o 23%. Primátor Prešova Milan Benč 12.októbra slávnostne odovzdal do užívania Ebel park na sídlisku Sekčov, ktorý bol postavený v blízkosti základnej a materskej škol y na Ďumbierskej ulici. Ihrisko nieslo názov po rodáčke z Prešova, ktorá dlhé roky žila v Nemecku a mestu venovala finančný dar 100 tis. Sk na vzdelávacie aktivity a zeleň. Investičné náklady na detský park prevyšovali sumu 860 tis. Sk a boli hradené výluč ne z mestského rozpočtu. Ako uviedol primátor, išlo o prvé ihrisko realizované podľa noriem EÚ, kde boli použité kvalitné materiály, dobre opracované drevo a hrany nahradené oblúkmi. Ebel park poskytoval deťom závesné i prevažovacie hojdačky, kruhový kolotoč, šmýkačku, pružinové prvky, pieskoviská, trávnaté ihrisko, v strede areálu bol altán s lavičkami a ďalšie lavičky boli v okolí na priľahlých chodníkoch.