Kronika mesta Prešov rok 2004

90 ťažké. Mestu pre základné školy chýbalo 13,3, pre základné umelecké školy 1,2 a pre materské školy 4,8 milióna korún. Postupne sa k zástupcom PU formou štrajkovej pohotovosti pripájali aj ďalšie univerzity, najmä na východe Slovenska, ale štrajkovú pohotovosť vyhlásila aj Univerzita Komenského v Bratislave. Do 2.marca petíciu podpísalo už 3 500 študentov z celk ového počtu 8,5 -tisíc. Vláda 2.marca rozhodla, že minister školstva Martin Fronc stiahne zákon o študentských pôžičkách zavádzajúcich školné na vysokých školách z prvého čítania v NR SR. Podľa oficiálnych informácií bola hlavným dôvodom potreba zvýšiť počet študentov s nárokom na sociálne štipendium z 30 na 50 %. Znamenalo to, že ministri školstva a financií mali na tento účel hľadať rezervné zdroje. Petícia bežala ďalej. Slovenské vysoké školy prechádzali viacerými zmenami. Aj Prešovská univerzita popri procese akreditácie 192 študijných programov zvažovala východiská do budúcnosti. Záujem o štúdium neklesal. Dokonca bol o 40 % vyšší ako v predchádzajúcom akademickom roku. Do konca marca evidovali 4 858 prihlášok. Uvažovalo sa o redistribúcii povahy študijných odborov, ktoré doteraz nemali. Vtedajší trh práce ich vyžadova l. Už vtedy bolo evidentné, že budú znižovať percento učiteľov v prospech nových odborov, napríklad sociálnej práce, manažmentu a zdravotníctva. Potreba teológov bola tiež nižšia, ale ukazoval sa zvýšený záujem o animátorstvo voľného času . Z vtedajších 9 200 študentov PU bolo okolo 4- tisíc externistov a v posledných rokoch ich počet klesal napriek záujmu o štúdium. Dôvodom poklesu bol predovšetkým problém s financovaním nákladov na externé štúdium. Rada základnej organizácie OZ pracovníkov školstva a vedy pre východné Slovensko na začiatku apríla konštatovala, že školám a školským zariadeniam hrozí kolaps. Odborári v Prešovskom aj Košickom kraji v spoločnom vyhlásení upozornili na nedostatok finančných prostriedkov na platy aj prevádzku škôl. Vyplynulo to z vtedajšieho prerozdelenia financií na základe normatívov na žiaka. Chaos, ktorý tým vznikol, spôsobilo podľa odborárov ministerstvo školstva svojou legislatívnou nepripravenosťou. Všetky zariadenia boli finančne poddimenzované, boli prepúšťaní pracovníci a hrozilo zatváranie niektorých školských zariadení. Slovenská rektorská konferencia po prvýkrát v histórii zasadala v máji na pôde Prešovskej univerzity v Prešove. Zúčastnilo sa na nej 19 z 24 rektorov slovenských univerzít, medzi nimi aj dvaja noví. V kolektíve prijali staronového rektora Akadémie umení v Banskej Bystrici Vojtecha Didiho a nového rektora Technickej univerzity vo Zvolene Jána Tučeka. Hovorili najmä o koncepčných otázkach, ktoré zaujímajú akademickú obec. V prvom pláne o dlhodobom financovaní vysokých škôl v súlade s východiskami štátneho rozpočtu na nasledujúce tri roky. Diskutovali tiež o navrhovanom zákone o študentských pôžičkách alebo o školnom. Slovenská rektorská konferencia deklarovala, že nie sú odporcami zákona, ale súhlas podmienili tým, aby bolo zverejnené systematické financovanie a interval spodnej hranice 0 až 30 %, nie navrhovaných 5 až 30 % . Ďalším diskutovaným problémom bol zákon o štátnej pokladnici, ktorý mal vstúpiť do praxe v júni roku 2004. Najviac pozornosti však venovali zákonu o vede a technike. Rektori uvítali jeho filozofiu ako progresívny krok. Deklarovali, že zákon podporujú, hoci sa vyskytli aj pripomienky. "Dva polčasy nášho času" bol názov akadémie prešovskej Základnej školy Mirka Nešpora konanej 28.mája , kt orá oslávila 20. výročie vzniku. Škola začala svoju činnosť 1. januára 1984, školský bazén o dva roky neskôr. Počas svojej existencie vychovala a vzdelala približne tri generácie žiakov. V školskom roku 2003/2004 mali 543 žiakov. Vo futbalových triedach ZŠ Mirka Nešpora vyrástli aj takí futbalisti, ktorí sa dokázali presadiť v seniorských prvoligových kluboch. Napríklad Peter Hlinka, Miroslav Drobňák a Marek Fabuľa . Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove začali 7. júna trojdňové prijímacie skúšky na jednotlivé odbory. Prijímacie pohovory sa robili podľa nových pravidiel, ktoré schválil Akademický senát FF PU. Nové zásady prijímacieho konania, to bol dokument schválený akademickým senátom, s cieľom prehĺbiť mieru transparentnosti, objektívnosti a utajenosti prijímacích skúšok. Najväčší záujem bol o odbory psychológia, personálny manažment, sociálna práca, politológia a anglistika a